Zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
26. 3. 2025
V oznamovacích povinnostiach zdravotnej poisťovne, podľa ktorých je zdravotná poisťovňa povinná vypracovať a predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva aj ďalšie údaje vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch, dochádza k zmenám.
Spôsob, rozsah a termíny predkladania ďalších údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. Povinnosť predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje o DRG úhradách bude podrobne upravená vo všeobecne záväznom právnom predpise – novelou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 522/2023 Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou.
Do povinností zdravotnej poisťovne sa v zmysle zmluvy doplnila nová povinnosť pre zdravotné poisťovne poskytovať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje za kalendárny štvrťrok do 60 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka za každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým sa zdravotná poisťovňa dohodla na úhrade zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, samostatne o
- výškach úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa klasifikačného systému vrátane pripočítateľných položiek a súvisiacej zdravotnej starostlivosti,
- výškach úhrad za pripočítateľné položky podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady uhrádzané podľa klasifikačného systému, ktoré zdravotná poisťovňa uznala,
- počte uznaných hospitalizačných prípadov uhradených podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady, ktoré zdravotná poisťovňa neuznala,
- počte neuznaných hospitalizačných prípadov,
- výškach úhrad za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť uhradenú mimo klasifikačného systému.
K
Príspevky zo sociálneho fondu
29. 7. 2022
Starostlivosť zamestnávateľa o stravovanie zamestnancov treba chápať ako zákonnú povinnosť každého zamestnávateľa.
Vo vzťahu k problematike zamestnaneckých benefitov však treba spomenúť možnosť zamestnávateľa po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:
• upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
• umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
• rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce (najčastejšie ide napr. o rodinných príslušníkov zamestnanca, poberateľov starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku alebo do invalidného dôchodku).
K
Suma finančného príspevku na stravovanie
29. 7. 2022
Suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa prvej vety § 152 odseku 3 ZP, musí byť najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 odseku 4 ZP.
Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 odseku 3 ZP, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 odseku 4 ZP, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem uvedených súm zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok zo sociálneho fondu.
K
Stravovanie a cestovné náhrady
25. 7. 2022
Zákonník práce upravuje povinnosť zamestnávateľa prispieť na stravovanie zamestnancom sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Podľa nového Opatrenia MPSV SR č. 116/2022 Z. z., je suma stravného od 1. 5. 2022 pre pracovnú cestu v trvaní 5-12 hodín 6 €. Zamestnávateľ je teda povinný prispievať na stravovanie svojich zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, maximálne však na jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja od 1. 5. 2022 sumou 3,30 € (6,00 × 55 %). Okrem toho zamestnávateľ poskytuje zamestnancom príspevok na stravovanie podľa zákona o sociálnom fonde.
Ustanovenie § 152 ods. 4 Zákonníka práce upravuje výšku minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, ak poskytuje zamestnávateľ stravovanie formou sprostredkovania. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať minimálne 75 % stravného poskytovaného pri pracovné ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
To znamená, že minimálna hodnota stravovacej poukážky podľa súčasného právneho stavu musí byť 3,83 €. V uvedenej súvislosti možno pre úplnosť pripomenúť, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
K
Náhradný spôsob pri zabezpečovaní stravovania
25. 7. 2022
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi povinnosti voči zamestnancom pri zabezpečovaní ich stravovania plniť aj náhradným spôsobom v prípade, ak zabezpečovanie stravovania vylučuje podmienku výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie tak, ako mu to ukladá § 152 ods. 2 Zákonníka práce, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
V takýchto prípadoch zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok rovnako v sume zodpovedajúcej 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Možno tiež uviesť, že zamestnávateľ poskytne uvedený finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
K