Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
Najviac exekučných zrážok majú starobní dôchodcovia
23. 10. 2018
Za tri štvrťroky tohto roka Sociálna poisťovňa vykonala spolu 325.692 exekučných zrážok z dôchodku. Mesačné maximum dosiahol počet exekučných zrážok začiatkom roka v januári (36 879) a vo februári (36 979).
Najmenej ich bolo v septembri (34 967). Pokles súvisí najmä so zmenou životného minima, keďže od 1. júla 2018 výška zostatku dôchodku po exekučnej zrážke musí byť najmenej v sume životného minima, čo je 205,07 eura. Na konci roku 2013 sa počet exekúcií dôchodcov pohyboval mierne nad úrovňou 23 000 poberateľov mesačne. Podľa druhu dôchodku v tejto skupine výrazne dominujú poberatelia starobného dôchodku, ktorí tvoria viac ako polovicu dôchodcov s exekučnou zrážkou. Napríklad v septembri z celkového počtu 34.967 bolo 20.356 starobných dôchodcov. Druhou najpočetnejšou skupinou sú invalidní dôchodcovia. V septembri poberalo krátený dôchodok až 12.167 z nich.
Rast minimálnej mzdy ťahá ľudí z hmotnej núdze
22. 10. 2018
Pre prudký rast minimálnej mzdy sa na Slovensku posledné roky čoraz viac oplatí pracovať aj chudobným ľuďom. Za posledného päť a pol roka prestalo poberať sociálne dávky takmer 113-tisíc Slovákov a aktuálne sa v hmotnej núdzi nachádza len 71-tisíc ľudí. Ak sa v budúcom roku rozhodne dlhodobo nezamestnaný človek nastúpiť do zamestnania, jeho čistý mesačný príjem vzrastie až o 375 eur na 556 eur.
Ešte v roku 2013 človek pracujúci za minimálnu mzdu zarobil len o 117 eur viac ako človek žijúci len zo sociálnych dávok. „Razantným zvyšovaním minimálnej mzdy sa snažíme čo najviac ľudí zapojiť do pracovného procesu, a preto v budúcom roku hrubá minimálna mzda stúpne zo 480 na 520 eur mesačne v hrubom. Aj keď ja osobne nepovažujem ani takúto minimálnu mzdu za dostatočnú, a preto v jej zvyšovaní budeme pokračovať aj v ďalších rokoch,“ povedal premiér Peter Pellegrini. Cieľom je, aby minimálna mzda dosiahla 60 percent priemernej mzdy, čo aktuálne zodpovedá sume 572 eur v hrubom. Pre rok 2020 zatiaľ politici spomenuli zvýšenie minimálnej mzdy na 550 až 560 eur v hrubom. V snahe motivovať čo najviac ľudí nežiť len zo sociálnych dávok bude štát aj v budúcom roku vyplácať časť sociálnych dávok po nástupe do zamestnania. Takzvaný osobitný príspevok je prvých šesť mesiacov vo výške 126,14 eura a ďalšieho pol roka klesne na 63,07 eura. Na túto podporu majú nárok len tí ľudia, ktorí pred nástupom do zamestnania boli viac ako jeden rok bez práce. Hrubá minimálna mzda 520 eur po zaplatení daní a odvodov klesne na 430 eur v čistom. Pri využití štátneho príspevku tak dlhodobo nezamestnaný prvého pol roka zarobí v čistom 556 eur a zvyšných šesť mesiacov 493 eur. Človek žijúci len zo sociálnych dávok v prípade využitia všetkých štátnych dávok každý mesiac dostane maximálne 181 eur. „Prosperujúce firmy už dnes platia ľuďom oveľa viac ako minimálnu mzdu. No s jej prudkým zvyšovaním môžu mať problém práve podniky pôsobiace v chudobnejších regiónoch. Tiež netreba zabúdať na to, že na Slovensku máme až šesť stupňov minimálnej mzdy, čo pri niektorých profesiách značne dvíha mzdové náklady,“ uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. V prvej kategórii sú napríklad operátori výroby, upratovačky, chyžné či skladníci. Pri týchto povolaniach bude v roku 2019 minimálna mzda vo výške 520 eur v hrubom. V druhej kategórii bude minimálna mzda vo výške 624 eur v hrubom a takýto najnižší plat môžu poberať pokladníci alebo pomocné kuchárky. V treťom pásme sa minimálna mzda nachádza už na úrovni 728 eur v hrubom a za takúto najnižšiu mzdu môžu pracovať zdravotné sestry, účtovníci či hlavní kuchári. Vo štvrtej kategórii stúpa minimálna mzda na 832 eur v hrubom a na Slovensku sa týka napríklad hlavných účtovníkov alebo inštruktorov v autoškole. V predposlednom piatom pásme je minimálna mzda už na úrovni 936 eur a pracovať za ňu môžu lekári alebo manažéri výroby. V najvyššom šiestom stupni je minimálna mzda až na úrovni 1 040 eur a za menej na Slovensku pracovať nemôžu generálni riaditelia alebo primári nemocníc.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Nová daň z obratu ide proti menším predajcom
19. 10. 2018
Rok 2017 bol pre nás úspešný. V porovnaní s ostatnými účtovnými obdobiami sme išli v rovnakých tendenciách z minulého obdobia, čo znamená, že máme nastavené isté obratové a nákladové parametre a v nich sa pohybujeme.
Sme tu už 25 rokov, vznikli sme z bývalého Západoslovenského zdroja, š. p. Na základe vtedajšej výnimky ministerstva školstva neprešlo privatizáciou 10 prevádzkových jednotiek, kde sme museli vyučiť vtedy učňov, dnes by sme povedali dualistov. V tom čase som bol riaditeľom štátneho podniku a našli sme možnosť, ako cez transformáciu vytvoriť súkromnú zamestnaneckú akciovú spoločnosť. Počas uplynulého obdobia sme pridávali ďalšie a ďalšie prevádzkové jednotky, keďže sme v tom mali prax, svoj systém a ovládali know-how trhu v Nitre. Nitra nie je taká anonymná. Poznáme tu množstvo ľudí, históriu, vieme sa orientovať v regionálnych podmienkach. Vo veľkomeste by to bolo náročnejšie. V Bratislave je väčší pohyb obyvateľstva, čo spôsobuje spomínanú anonymitu. U nás čosi také zatiaľ v tomto rozsahu neexistuje.
Zníženie dane na detské výrobky? Napokon príde zdražovanie
18. 10. 2018
Namiesto nižšej DPH koalícia prichádza s odvodom pre obchodné reťazce, ktorý predajcovia budú musieť preniesť do vyšších cien. Ešte v polovici februára tohto roku vtedajší premiér Robert Fico sľuboval pomoc pre mladé rodiny s novorodencami.
Predseda Smeru vtedy hovoril, že v rámci ďalšieho sociálneho balíčka vláda zvažuje znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané tovary pre batoľatá. Malo ísť predovšetkým o plienky, sušené mlieko či detskú výživu. „V pripravovanom sociálnom balíku chceme nižšou DPH pomôcť mladým rodinám. Nižšiu sadzbu môžeme zaviesť napríklad na plienky,“ vyhlásil šéf sociálnych demokratov pred ôsmimi mesiacmi. Jedinou podmienkou bol pozitívny vývoj vo verejných financiách. Aprílová aktualizácia príjmov štátneho rozpočtu ale dopadla nad očakávania, avšak s týmto zámerom už nikto vo vláde Petra Pellegriniho neráta. „V návrhu rozpočtu verejnej správy dostali v príjmovej aj výdavkovej oblasti prednosť iné priority vlády,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií. Šéf sociálnych demokratov sa k svojmu nesplnenému prísľubu odmietol vyjadriť. Stranícky hovorca Ján Mažgút, nám len odkázal, že predseda a ani Smer-SD to nebudú nijakým spôsobom komentovať.