Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
Príplatky za prácu od 1. mája
2. 5. 2019
Od 1. mája vstúpili do platnosti nové mzdové zvýhodnenia pre zamestnancov, ktorí pracujú cez víkendy a sviatky.
Hoci k úprave príplatkov došlo už minulý rok, prechodným ustanovením došlo iba ku miernej korekcii a zamestnávateľom sa dal čas rok na to, aby si počas tohto prechodného obdobia pripravili financie na nové zvyšovanie. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí tomuto zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. V prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno a to najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
Česká republika zdaní Facebook a ďalšie internetové giganty
2. 5. 2019
Česká republika zavedie sedempercentnú digitálnu daň pre veľké internetové firmy, ako je Facebook či Google. Dohodla sa na tom koalícia ANO a ČSSD, ministerstvo financií do konca mája vypracuje návrh. Odhaduje, že by mohla do štátneho rozpočtu priniesť ročne päť miliárd korún. Podľa úradu by daň mohla platiť od polovice roku 2020. Vyplýva to z informácií ČTK od ministerstva financií a vládnej ČSSD.
„Digitálna daň sa bude vzťahovať na najvýznamnejších globálnych hráčov a reaguje na doterajší neúspech rokovaní o riešení na úrovni Európskej únie a pomalý postup v prípade globálneho riešenie v OECD. Diskusia nie je o tom, či toto zdanenie zavádzať, ale odkedy, v akej podobe a v akej výške,“ uviedla ministerka financií Alena Schillerová. Daň by sa mala dotknúť internetových firiem s globálnym obratom nad 750 miliónov eur.
Vláda chce minimálku nadviazať na odvetvia
29. 4. 2019
Z minimálneho platu dnes žijú približne štyri percentá Slovákov. Každoročné rokovanie medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi o hranici minimálnej mzdy označil premiér Peter Pellegrini ako náročný boj s nejasným výsledkom. Nárast „minimálky“ v posledných rokoch obhajovala vláda najmä ako snahu o priblíženie sa k sume, ktorá by predstavovala 60 percent priemernej slovenskej mzdy.
To by sa po novom malo zmeniť. Minister práce Ján Richter totiž hovorí o rôznych hraniciach najnižšieho platu, ktoré by záviseli od jednotlivých odvetví. „Odvetvová mzda zohľadňuje objektívne rozdiely, ktoré z hľadiska ceny práce v jednotlivých odvetviach sú,“ tvrdil šéf rezortu práce po sneme Republikovej únie zamestnávateľov.
Nižšie dane bude mať len časť našich firiem
29. 4. 2019
Návrh SNS na znižovanie daní podnikateľom sa síce objavil iba pred dvomi mesiacmi, už však prešiel tromi zmenami. Najprv mala platiť znížená 15-percentná daň z príjmov pre všetkých, potom 15 percent pre najmenších a postupné zvyšovanie až do 20 percent. V nedeľňajšej relácii V politike na TA3 však predseda parlamentu Andrej Danko predstavil finálnu verziu, o ktorej už rokoval aj s ostatnými koaličnými partnermi.
„Firmy s obratom do 100-tisíc eur, a to aj živnostníci, budú mať daň z príjmu 15 percent, ostatné firmy zostanú na 21 percentách,“ uviedol. Vysvetlil, že približne 80 percent slovenských firiem má obrat do 50-tisíc eur a opatrenie sa teda dotkne veľkého množstva podnikateľov. Zároveň však upozornil na to, že konečný návrh bol výsledkom kompromisu a ak by sa mohol rozhodovať sám, znížil by sadzby viac a všetkým firmám. Pre nízkoobratové firmy by to bolo 12 percent, pre zvyšok 15 percent. „Ideálne je to, čo urobili v Maďarsku, kde sa dostali až na deväť percent,“ skonštatoval.