Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
13. dôchodok
29. 2. 2020
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol schválený, čaká už len na podpis prezidentky SR.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dlhodobo deklarovalo zámer postupnej transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok. V súlade s touto ambíciou sa navrhol zrušiť vianočný príspevok a zadefinovala sa nová dôchodková dávka – 13. dôchodok.
Nárok na 13. dôchodok budú mať v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku.
Suma 13. dôchodku sa navrhuje vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku. V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia.
Financovanie 13. dôchodku bude s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.
Nižšiu DPH na potraviny si Slováci veľmi nevšimli
26. 2. 2020
Pokles sadzby z 20 na 10 percent stlačil ceny len nepatrne nižšie.
Jablká, zemiaky či bryndza. Aj na tieto potraviny platí od nového roka znížená sadzba dane z pridanej hodnoty. Na cenovky v obchodoch však malo opatrenie zatiaľ nepatrný vplyv. HN sa pozreli na 20 vybraných potravín s nižšou sadzbou a zistili, že ceny 12 z nich v januári tohto roku medziročne klesli, no osem z nich - aj napriek zníženej dépéháčke - zdraželo. „Spotrebiteľ v médiách vníma, že sa znižuje DPH.
Čaká nás najpomalší rast platov za sedem rokov
21. 2. 2020
Keď sa v roku 2009 začala ekonomická kríza naplno prelievať na Slovensko, veľmi skoro ju pocítili aj bežní ľudia. Časť zamestnancov prišla o prácu. A mnohí z tých, ktorí si džob udržali, začali chudobnieť.
Priemerné mzdy síce rástli, no ceny v obchodoch stúpali rýchlejšie. Životná úroveň Slovákov tak klesala. Dnes v rovnakej situácii nie sme, no v niektorých sektoroch sa k nej blížime. Priemyselníkom aj stavbárom stúpnu v tomto roku reálne mzdy, teda platy očistené o infláciu, zhruba o percento, očakávajú analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Celkovo reálne zárobky porastú o 2,2 percenta. A to je najpomalšie tempo za posledných sedem rokov, teda od času, keď sa ekonomika spamätala z krízy.
Dane z bytov sa rekordne zvýšili
19. 2. 2020
Dlhé roky starostovia slovenských miest a obcí dvíhali dane len veľmi opatrne. Zmenilo sa to až vlani, keď desiatky samospráv oznámili zvyšovanie viacerých miestnych daní – najčastejšie sa pritom skloňovali tie z nehnuteľností.
Dnes je jasné, ktoré mestá zaťažia obyvateľov viac. Sadzby zmenilo 48 zo 71 miest po celom Slovensku a v priemere ich zdvihli o viac ako tretinu, prepočítal Inštitút finančnej politiky. Ide pritom o historicky najväčší skokový nárast daní z nehnuteľností. Najviac si pritom priplatia obyvatelia Košíc, Trnavy a Banskej Bystrice.