Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
Životné minimum by malo od júla narásť
1. 6. 2020
Sumy životného minima by sa mali od júla 2020 zvýšiť o 2,2 percenta. Informovalo o tom oddelenie komunikácie Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Štatistický úrad SR poskytol Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR zákonom určené dva indexy, ktorých porovnaním sa rozhoduje o miere zvýšenia životného minima vždy k 1. júlu.
Podľa najnovších výpočtov ŠÚ SR životné náklady na život nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli tohto roka medziročne o 2,2 percenta. Súčasne čisté príjmy na osobu vo všetkých domácnostiach na Slovensku boli v prvom štvrťroku 2020 o 5,3 percenta vyššie ako pred rokom. "Podľa zákonných pravidiel sa na prepočet životného minima z oboch indexov a z nich vytvorených koeficientov použije ten, ktorý je nižší. Tento rok je to index zohľadňujúci infláciu, teda aprílovú medziročnú infláciu v 25 percenta domácnostiach s najnižšími príjmami v SR, čo bola hodnota 2,2 percenta," spresnil predseda ŠÚ SR Alexander Ballek. Následne MPSVR SR pripraví úpravu konkrétnych súm životného minima od 1. júla 2020 a vydá potrebné opatrenie. Úprava by mala zvýšiť hodnotu životného minima približne o 4,62 eura za mesiac pre plnoletú dospelú osobu.
Splátky si odsunulo až 150-tisíc ľudí
29. 5. 2020
Po veľkonočných sviatkoch nastal obrovský nápor žiadostí o pomoc s dlžobami.
Najprv svet nakazil koronavírus, potom sa pozatvárali ekonomiky. Na Slovensku to znamenalo stratu príjmov pre masu ľudí. Aj preto sa zhruba 150-tisíc osôb v uplynulých dva o pol mesiacoch obrátilo na svoju banku, aby im odložila splátky. Zvýšil sa aj počet žiadostí od firiem. Tých však bolo výrazne menej, zhruba osemtisíc. Vyplýva to z údajov, ktoré HN poskytla Slovenská banková asociácia.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez uznanej odbornej kvalifikácie
25. 5. 2020
Právna úprava zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve umožňuje počas krízovej situácie vykonávanie dočasnej odbornej stáže občanom z tretích štátov po uznaní dokladu o vzdelaní, ktorí nemajú uznanú odbornú kvalifikáciu.
Táto úprava umožní poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti v prípade potreby posilniť rady zamestnancov tak, aby mohol kontinuálne a plnohodnotne poskytovať zdravotnú starostlivosť aj v prípade, ak by počet hospitalizovaných pacientov radikálne stúpol. Tiež sa upravili niektoré aspekty vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Právna úprava reaguje na aktuálne spoločenské dianie v čase krízovej situácie, kedy vzdelávacie ustanovizne možno nebudú schopné zabezpečiť plynulý proces ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, pričom novela zákona sa nevzťahuje na absolvovanie špecializačnej skúšky, certifikačnej skúšky a odborného pohovoru.
Rieši postup v prípade ak počas krízovej situácie nebolo možné poskytnúť pacientovi kúpeľnú starostlivosť a postup v prípade neabsolvovania zubno-lekárskej preventívnej prehliadky v roku 2020. Upravili sa aj niektoré práva a povinností platiteľov poistného a zdravotných poisťovní tak, aby vzhľadom na aktuálne spoločenské dianie v čase krízovej situácie nedochádzalo k neprimeraným hospodárskym škodám, ohrozeniu postavenia platiteľov poistného a financovania poskytovania zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k posunu termínu na podávanie daňových priznaní za rok 2019 do 30. júna 2020 sa posúva aj termín na vykonanie ročného zúčtovania poistného ako aj ročného zúčtovania plateného štátom. Ustanovilo sa tiež aj rozšírenie prístupu zdravotníckeho pracovníka záchrannej zdravotnej služby k údajom osoby z elektronickej zdravotnej knižky za posledných 12 mesiacov.
Zdaňovanie korupcie či sekanie dôchodkov
20. 5. 2020
Bolo tesne po voľbách, keď sa nová vláda sťažovala, že verejné financie zdedila v zlom stave. Slovensku hrozilo, že tento rok ukončí hospodárenie s dvojpercentným deficitom.
Potom prišla koronakríza, ktorá priniesla omnoho horšie rozpočtové vyhliadky. Dnes ráta kabinet Igora Matoviča s 8,4-percentným schodkom, ukazuje vládny dokument Program stability. Zároveň sa v ňom rezort financií zaväzuje k veľkej výzve: že deficit dotlačí pod tri percentá výkonu ekonomiky v roku 2023. „Môže to byť reálne, ak sa zavedie séria nepopulárnych, ale na konsolidáciu nevyhnutných opatrení,“ upozornil Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave.