Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
Po ôsmich rokoch končí škaredý odvod
14. 9. 2020
Od 1. januára budúceho roka má na Slovensku dôjsť k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk. Počíta s tým návrh zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo financií.
Návrh nadväzuje na podpísanie memoranda o spolupráci medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou, ku ktorému došlo ešte v júni tohto roka. Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára v roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie.
Priemerná nominálna mzda klesla, prvýkrát v histórii Slovenska
7. 9. 2020
V 2. štvrťroku tohto roka priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku dosiahla 1088 eur. Medziročne sa znížila o 1,2 percenta a prvýkrát klesla v období samostatnej Slovenskej republiky. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom.
Po zohľadnení miery inflácie pokles reálnej mzdy dosiahol tri percentá. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2020 klesla o 4,9 percenta.
Celkovo v 1. polroku tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1087 eur.
Medziročne sa zvýšila o 2,4 percenta, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o šesť percentuálnych bodov. Reálna mzda vzrástla o 0,1 percenta.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2054 eur), informácie a komunikácia (1918 eur) a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary (1864 eur).
"V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR," upozornili štatistici. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).
Uplatňovanie výdavkov na PHL po novele ZDP
31. 8. 2020
Výdavky na pohonné látky patria k uplatňovaným daňovým výdavkom takmer u každého podnikateľa, z dôvodu, že motorové vozidlá sú často využívaným hmotným majetkom podnikateľmi pri podnikaní.
V rámci opatrení tzv. „podnikateľského kilečka“ sa zákonom č. 198/2020 Z. z. v čl. XII s účinnosťou od 21. júla 2020 mení a dopĺňa aj §19 ods. 2 písm. l) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov), ktorý upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov daňovníka, ktorý je fyzickou osobou [s výnimkou špecifických prípadov ustanovených pre fyzické osoby v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov ] alebo právnickou osobou. Zákon o dani z príjmov umožňuje zahŕňať výdavky na pohonné látky do daňových výdavkov viacerými spôsobmi.
Mínus 370 eur mesačne
28. 8. 2020
Pandémia dostala tisíce slovenských rodín do finančnej tiesne. Pred nástupom koronavírusu mala priemerná slovenská domácnosť za mesiac k dispozícii 1 700 eur.
S nástupom krízy sa jej príjem prepadol o 370 eur. Až 40-tisíc ľudí si odložilo splátky úverov. Týmto sa však ich problémy nekončia. Najohrozenejších je podľa prieskumu Národnej banky Slovenska osemtisíc rodín. Po skončení krízy totiž budú mať problém so splácaním pôžičiek.