Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
Zmeny v zákone o sociálnej práci
5. 10. 2021
S účelom predložené vládneho návrhu novely zákona o sociálnych službách obsahovo súvisí aj návrh novely zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dostupnosť a dlhodobá udržateľnosť sociálnych služieb je nesporne podmienená aj náležitým personálnym zabezpečením výkonu pôsobnosti príslušných orgánov verejnej moci pri poskytovaní sociálnych služieb a poskytovania sociálnych služieb odbornými zamestnancami príslušných profesií a vytvorením podmienok na ich stabilizáciu a rozvoj. Predkladaná novela zákona o sociálnej práci v konečnom dôsledku zabraňuje odlivu sociálnych pracovníkov, vykonávajúcich špecializovanú odbornú činnosť v sociálnych veciach pri poskytovaní sociálnych služieb aj v súvislosti s ním, a to pre nesplnenie podmienky osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, ktorú doposiaľ vykonávali, ale pre ktorú sa novo ustanovila zákonom o sociálnej práci povinnosť v ustanovenej lehote absolvovať akreditované špecializačné vzdelávanie. Predkladaná novela zákona o sociálnej práci preto obsahuje predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2023. Z dôvodu, negatívneho vplyvu pandémie ochorením COVID- 19 na zabezpečovanie realizácie a priebeh špecializačného vzdelávania nemohli v doterajšej lehote sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci reálne absolvovať požadované akreditované špecializačné vzdelávanie.
K
Výpadok daní bol nižší, ako sa predpokladalo
1. 10. 2021
Výpadok daňových príjmov bol v minulom roku namiesto očakávaných dvoch miliárd eur iba na úrovni 42 miliónov eur. V tomto roku by daňové príjmy mali rásť napriek spomaleniu ekonomiky vplyvom tretej vlny pandémie o päť percent.
Vyplýva to z aktuálnej prognózy Inštitútu finančnej politiky. V budúcom roku inštitút očakáva rast daňových príjmov až o sedem percent, najmä vďaka dočerpaniu fondov EÚ z končiaceho programového obdobia a vďaka Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
„Stabilný vývoj daní zo spotreby a trhu práce za rok 2020 dopĺňa aj daň z korporátnych ziskov s minimálnym medziročným poklesom po zapracovaní takmer všetkých daňových priznaní za rok 2020,“ uviedol Inštitút finančnej politiky.
Základom pre pôvodné negatívne očakávania bol približne sedempercentný pokles daňovo-odvodových príjmov počas krízy 2009. Najväčší pokles v daňovo-odvodových príjmoch evidujú analytici v odvetviach najviac zasiahnutých pandémiou, ako sú gastro, hotelierstvo a oblasť umenia.
V
Teplári chcú nižšiu DPH na teplo z centrálnych kotolní
1. 10. 2021
Zvýšená podpora systémov centrálneho vykurovania zo strany vlády je jedným z kľúčových riešení negatívneho dosahu globálneho zvyšovania cien energií a emisných povoleniek na koncových odberateľov.
V stredu to uviedol Slovenský zväz výrobcov tepla, podľa ktorého by mala vláda obyvateľom napojeným na centrálne vykurovanie znížiť daň z pridanej hodnoty na teplo pre domácnosti.
„Tento krok pomôže nárast nákladov výrazne zmierniť a zároveň by bol kompenzáciou pre týchto odberateľov za to, že sa v najväčšej miere podieľajú na splnení ekologických cieľov EÚ a Slovenska, a teda aj na ochrane životného prostredia,“ uviedol zväz výrobcov tepla.
Takýto postup voči odberateľom tepla zapojených do systému centrálneho vykurovania nie je podľa zväzu v Európe vôbec ojedinelým. Zníženú DPH na teplo dodané prostredníctvom týchto systémov uplatňujú napríklad v Českej republike, Maďarsku alebo vo Francúzsku.
V
Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
15. 9. 2021
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je odstránenie nespravodlivosti v oblasti poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vlastní okrem majetku, ktorý sa na účely zákona č. 447/208 Z. z. nepovažuje za majetok (napr. nehnuteľnosť, v ktorej býva), aj ďalší majetok, s ktorým nemôže samostatne nakladať.
Ide napríklad o situáciu, kedy vlastní nehnuteľný majetok ako súčasť nerozdeleného BSM po rozvode manželov, súd však ešte o návrhu nerozhodol. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je v takomto prípade v bezvýchodiskovej situácii, kedy nemá nárok od štátu na pomoc (peňažný príspevok), hoci sama svoje majetkové postavenie nevie ovplyvniť (napr. kvôli nesúhlasu bezpodielového spoluvlastníka alebo prieťahom v konaní na súde), alebo ak je majetok predmetom záložného práva. V týchto prípadoch je namieste, aby štát pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia túto situáciu zohľadnil.
V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020-2024 sa na viacerých miestach uvádza, že vláda prijme rôzne opatrenia na ochranu, podporu a rozvoj práv ľudí so zdravotným postihnutím. Návrh zákona je koncipovaný presne v duchu, v akom je toto programové vyhlásenie formulované.
K