Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
Motorová daň: novela odstránila pochybnosti
21. 1. 2022
Za rok 2021 sme zaregistrovali len niečo vyše 1 000 elektromobilov. A to aj napriek tomu, že majú nulovú daňovú sadzbu, vysvetľuje Juraj Ďuratný, daňový poradca a predseda Výboru pre dane a účtovníctvo Asociácie leasingových spoločností Slovenska.
Aktuálne zrejme žiadne. V minulosti možno boli nejaké pochybnosti u živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Novela z roku 2020 tieto pochybnosti odstránila a zákon precizovala. Na uplatnenie dane z motorových vozidiel sú kľúčové dve skutočnosti. Prvou je evidencia vozidla v Slovenskej republike. Druhou je skutočné používanie vozidla na podnikateľské účely alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Samotný zákon v úvodných ustanoveniach uvádza, čo sa rozumie pod používaním vozidla na podnikanie. Je ním okrem iného účtovanie v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve, evidovanie vozidla v daňovej evidencii alebo uplatnenie výdavku spojeného s používaním vozidla.
V
Daňová brzda je dohodnutá, stačí ju prijať
18. 1. 2022
Ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré sa týkajú takzvanej daňovej brzdy, sú už dávnejšie dohodnuté so štátnym tajomníkom ministerstva financií Ľubošom Jančíkom a stačí ich prijať.
V televíznej relácii na TA3 V politike to v nedeľu povedal minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Minister financií Igor Matovič (OĽANO) však dlhodobo daňovú brzdu odmieta. SaS dlhodobo podmieňuje prijatie tohto zákona práve zavedením stropu na zvyšovanie daní. "My sme sa dohodli so štátnym tajomníkom Jančíkom. Tá dohoda je vypracovaná aj na papieri, stačí ju prijať," povedal Sulík.
Minister zdôraznil, že pokiaľ vyšle svojich spolupracovníkov na akékoľvek rokovania, tak aj s kompetenciou, že vyrokované dohody platia.
Sulík odmietol, že zastropovanie daní by nemalo podporu žiadnych ekonómov a nie je súčasťou legislatívy iných štátov. Z domácich ekonómov podľa neho daňovú brzdu napríklad bývalý minister financií Ivan Mikloš, podobný zákon už platí v Austrálii a chystá sa ho prijať aj nová česká vláda.
Minister sa dotkol aj odškodnenie podnikateľov za štátne obmedzenia spôsobené pandémiou nového koronavírusu. Podporu podnikateľov nepovažuje za uzavretú, pretože podľa neho existujú skupinky podnikateľov, na ktorých sa doterajšie schémy nevzťahovali.
V
Zmeny zákona o dani z príjmov
12. 1. 2022
Zákon o dani z pridanej hodnoty prináša v rámci legislatívy viacero dôležitých zmien.
Daňovníci s vysokým indexom daňovej spoľahlivosti od 1. 1. 2022 platia len polovičnú výšku poplatku za vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania. Hlavným zámerom je motivácia k dobrovoľnému plneniu daňových povinností.
Kategória Iný majetok sa rozšírila o technické zhodnotenie neodpísaného vybraného hmotného majetku, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet nákladov na investície podľa § 30e zákona o dani z príjmov.
Zaviedol sa odpočet na investície s vyššou pridanou hodnotou. Pri realizácii investičného plánu si môže právnická alebo fyzická osoba odpočítať od základu dane zníženého o daňovú stratu určité percento nákladov z odpisu z investície, ktoré závisí od plánovej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej hodnoty investícií v investičnom pláne. Ide o dočasný nástroj vo forme dodatočného odpočtu nákladov vynaložených na investície.
Ak zamestnávateľ nepodal prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, daňový úrad mu neuloží pokutu, ak si dodatočne splní svoje povinnosti v lehote najneskôr 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie prehľadu. Oneskorené podanie prehľadu bude prvýkrát bez pokuty za obdobie december 2021.
Od 1. 1. 2022 sa znižuje tzv. superodpočet. Daňovníci realizujúci projekt výskumu a vývoja si môžu odpočítať od základu dane náklady súvisiace s projektom vo výške 100 % (namiesto pôvodných 200 %)
K
Priemerná mzda vzrástla vo všetkých odvetviach
12. 1. 2022
Priemerná mesačná mzda sa v novembri 2021 medziročne nominálne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac v ubytovaní o 21 percent (dosiahla 837 eur).
Informoval o tom v stredu Štatistický úrad. Dvojciferný rast zaznamenali aj mzdy vo veľkoobchode o 15,6 percenta (1433 eur), v predaji a oprave motorových vozidiel o 13,3 percenta (1321 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,3 percenta (589 eur).
"Mzda medziročne rástla aj v priemysle o 8,4 percenta (1595 eur), v doprave a skladovaní o 7,3 percenta (1225 eur), vo vybraných trhových službách o 6,5 percenta (1215 eur), v maloobchode o 6,3 percenta (945 eur), stavebníctve o 6,1 percenta (898 eur) a v informačných a komunikačných činnostiach o tri percentá (2444 eur)," vymenovali štatistici.
Priemerná reálna mesačná mzda v novembri 2021 oproti novembru 2020 vzrástla vo všetkých odvetviach s výnimkou informačných a komunikačných činností.
Najvýraznejší relatívny rast sa prejavil v ubytovaní o 14,6 percenta, ďalej vo veľkoobchode o 9,5 percenta a v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,3 percenta.
V