Zmena základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov
26. 3. 2025
Ustanovením § 102bb ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa upravuje základná zložky mzdy lekárov a zubných lekárov.
Ide o lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas s menším rozsahom úväzku ako polovičným a zároveň pracujú aj u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu vyššie uvedeného poskytovateľa od 1. marca 2025 do konca roka 2025 osobitným spôsobom, a to tak, že na jednej strane nebudú mať do konca roka 2025 nárok na plnú výšku základnej zložky mzdy (§ 80a ods. 1 a 2), no na strane druhej budú mať do konca roka 2025 upravenú zníženú základnú zložku mzdy. Garancia základnej zložky mzdy pre lekárov spĺňajúcich podmienky upravené v § 80b ods. 11 zanikne až od 1. januára 2026. Cieľom dotknutého ustanovenia bolo upraviť výlučne výšku základnej zložky mzdy, t. j. koeficientu, týchto lekárov a zubných lekárov. Všetky ostatné ustanovenia sa budú od 1. marca do konca roka 2025 vzťahovať aj na týchto lekárov. Pokiaľ nie je v prechodnom ustanovení, ktoré upravuje „osobitný režim na ustanovenú dobu“, uvedené inak, platia systémové normy. Predmetná úprava žiadnym spôsobom nezasahuje do ustanovení upravujúcich spôsob započítavania rokov praxe, t. j. až do 31. decembra 2025 sa aj týmto lekárom budú započítavať roky praxe.
V ustanovení § 102bb ods. 2 sa upravuje povinnosť pre tých lekárov a zubných lekárov, ktorý majú dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného úväzku menším ako polovičným formou písomného čestného vyhlásenia poskytovateľovi – svojmu zamestnávateľovi deklarovať, či majú alebo nemajú aj iný pracovnoprávny vzťah (iný pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) u iného poskytovateľa, ktorý nie je prevádzkovateľom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo či sú alebo nie sú štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu takýchto poskytovateľov. Povinnosť predložiť písomné čestné vyhlásenie bude potrebné splniť najneskôr do 15. marca 2025.
K
Zmeny vo výkazoch poistného
25. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 nadobudla účinnosť novela č. 480/2021 Z. z. zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, ktorý upravuje nový inštitút tzv. Kurzarbeit na Slovensku.
Vznik nového právneho predpisu ako samostatného a stabilného zákona vyplynul z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež zo skúseností spojených s využívaním štátnej podpory vo forme tzv. „Prvej pomoci“. V súvislosti so schválenými legislatívnymi zmenami dochádza aj k úprave vykazovania preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a vykazovania poistného na sociálne poistenia.
V súvislosti so zavedením koncepcie skrátenej práce došlo od 1. 1. 2022 k úprave položiek mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a k následnej úprave elektronickej dávky 514, čo má priamy dopad na vykazovanie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. Do výkazu bolo doplnené vykazovanie nového údaju „vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“, nakoľko podľa § 13 ods. 18 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. 3. 2022 môže Vláda SR nariadením vlády ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, nemá povinnosť platiť poistné v rozsahu ustanovenom nariadením vlády SR.
Nové vzory výkazov sú zverejnené na stránke Ministerstva zdravotníctva SR: https://www.health.gov.sk/?poistne-2022.
K
Povinné údaje v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné
25. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 je zamestnávateľ povinný uvádzať v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie:
• celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok,
• celkovú výšku príjmu pre uplatnenie odpočítateľnej položky,
• celkovú výšku ďalších príjmov,
• celkovú výšku uplatnenej odpočítateľnej položky,
• sumu plnenia oslobodeného od platenia poistného, t. j. sumu letného a vianočného platu oslobodeného od platenia poistného (len v príde spätných opráv za obdobie od do),
• vymeriavací základ zamestnanca,
• sadzbu a výšku preddavku na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, a výšku celkového preddavku na poistné
• vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce; ide o povinnú položku, ktorá sa použije, ak sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce a na základe nariadenia vlády SR zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné za zamestnanca v určenom rozsahu. Podľa poučenia sa do novej položky uvedie vymeriavací základ zamestnávateľa, ktorý sa vypočíta ako rozdiel celkovej výšky príjmu zamestnanca a poskytnutej podpory v čase skrátenej práce; pri vyplnení položky platia nasledovné pravidlá:
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť menšia ako 0; platí pre riadny a opravný mesačný výkaz.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť väčšia ako je „Celkový príjem zamestnanca“; platí pre všetky druhy mesačných výkazov.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“ nebude vstupovať do výpočtu odvodovej odpočítateľnej položky.
K
Brusel pre drahé energie odporúča aj Slovensku nové dane
21. 4. 2022
Cenové stropy, dočasné oslobodenie od energetickej dane alebo zníženie jej sadzby či poukážky a dotácie pre spotrebiteľov a podniky. Takéto okamžité opatrenia navrhovala Európska komisia vlani v októbri členským štátom. Kompenzovať nimi mali vysoké ceny energií, ktoré zasiahli odberateľov, a najviac tých zraniteľných.
Únia odporúčala tieto kroky financovať z príjmov z aukcií emisných kvót, odvodov a daní z cien energie, ako aj environmentálnych daní. Prešlo pol roka a trhové i maloobchodné ceny sú teraz ešte vyššie. V dôsledku vojny na Ukrajine sa dnes elektrina na dennom trhu pohybuje na 200 eurách za megawatthodinu, v októbri to bolo okolo 150 eur. Aj preto prišla Únia s novým plánom – REpowerEU.
V
Krajniak s daňou narazil na SaS aj firmy
19. 4. 2022
Nebolo to tak dávno, čo vláda prišla s nápadom dodatočného zdaňovania. Konkrétne išlo o návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka zdaniť nadmerný zisk Slovenských elektrární z atómových zdrojov.
Takzvanou jadrovou daňou chceli ministri vykryť rekordné ceny energií, ktoré trápia domácnosti i podniky. Zaťaženie by sa však dotklo len jedného subjektu a Slovenské elektrárne ostro argumentovali, že by im to akurát spôsobilo bankrot, preto vláda tento daňový nápad nakoniec opustila.
V