Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprešiel do druhého čítania
14. 6. 2014
Novela stavala na predpoklade ústretovosti štátu k najstarším členom spoločnosti.
Navrhoval sa zaviesť minimálny dôchodok pre dôchodcov. Ľudia, ktorí boli dôchodkovo poistení aspoň 40 rokov, by mali poberať minimálne 300 eur v prípade jednotlivca alebo 500 eur v prípade dvojice. Novela spočívala v tom, že všetky formy hmotnej núdze, na ktoré majú dôchodcovia nárok už dnes, sa pre nich zhromaždia vo forme minimálneho dôchodku. Hlavným rozdielom oproti dnešnému stavu je, že dôchodcovia by neboli nútení obiehať úrady.
Balík zákonov pre mladých zamietnutý
11. 6. 2014
Opozičné strany neúspešne navrhovali právo na štátom financovanú absolventskú prax s príspevkom u zamestnávateľov, ktorí reálne absolventov prijímajú.
Žiaci stredných odborných škôl by mali povinne vykonávať prax u skutočných, reálnych zamestnávateľov. V službách zamestnanosti sa mala zaviesť možnosť uhrádzať zamestnávateľom náklady na praktické vyučovanie. Verejný sektor by mal uznávať aj prax získanú počas štúdia a v rámci živnosti. Návrhy boli predložené už na marcovú schôdzu, neskôr ich z rokovania stiahli, keďže o podpore pre novely chceli diskutovať s ministerstvami školstva, sociálnych vecí a spravodlivosti, ktorých sa návrhy týkajú.
Návrh na zníženie odvodov pre študentov počas leta
11. 6. 2014
Navrhuje sa, aby študenti stredných a vysokých škôl platili nižšie odvody z peňazí, čo si zarobia na brigádach cez letné prázdniny.
Vláda by mala študentov motivovať, ak si chcú cez prázdniny zarobiť, nie ich za to trestať. Poslanci navrhujú, aby sa hranica počas júla a augusta zdvojnásobila. Čiže z pôvodných 159 eur na 318 eur mesačne. Zároveň by sa pri študentoch stredných škôl zvýšila z dnešných 68 eur mesačne na 136 eur. Bolo by to fér, pretože študenti si cez leto potrebujú zarobiť na výdavky, ktoré ich čakajú počas školského roka.
Deň daňovej slobody na Slovensku je skôr ako vlani
4. 6. 2014
Deň daňovej slobody na Slovensku v tomto roku pripadol na 2. jún.
Je to o deň skôr ako vlani a aj skôr ako v Českej republike. V Česku podľa výpočtov Liberálneho inštitútu pripadá deň daňovej slobody tento rok na 10. júna, vlani to bolo 11. júna. Podľa výpočtov spoločnosti Patria Finance, ktorá využíva inú metodiku, pripadne deň daňovej slobody v Česku tento rok na 27. júna, rovnako ako vlani. Za deň daňovej slobody sa označuje pomyselný okamih, od ktorého všetka mzda zostáva občanovi. Dovtedy celý príjem pripadá štátu. Z každého jedného eura, ktoré Slováci zarobia, zaplatia na výdavky štátu 41 eurocentov a zvyšných 59 eurocentov si nechávajú pre seba. K posunu oproti minulému roku prispelo podľa nadácie očakávané zrýchlenie tempa rastu slovenského hospodárstva a pomalšie zvyšovanie štátnych výdavkov.