Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia
22. 5. 2015
V týchto dňoch a týždňoch končia študenti stredných a vysokých škôl svoje štúdium. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, že študent (žiak strednej školy alebo študent vysokej školy) nie je z dôvodu štúdia povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že počas trvania štúdia (ak nie je dobrovoľne poistený) neplatí poistné na sociálne poistenie a z dôvodu ukončenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať.
Povinnosti študenta a absolventa sa voči Sociálnej poisťovni začínajú až pri začiatku jeho zárobkovej činnosti.
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, prihlasovacie a oznamovacie povinnosti a povinnosť odvádzať poistné Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ. Ako zamestnanec je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia) zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Ak bývalý študent začne podnikať, alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Ak predtým nikdy žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, prvý raz sa mu posúdi povinnosť platiť poistné Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.
Príklad:
Študent ukončí štúdium v máji 2015. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa bude jeho povinnosť SZČO platiť poistné Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2016 v závislosti od toho, aké výšku príjmov z vykonávania činnosti dosiahne za rok 2015.
Zdroj:
http://www.socpoist.sk/
Zdravotné poistenie po novele zákona
24. 4. 2015
Oproti doterajšej právnej úprave zákona o zdravotnom poistení sa od 1. mája 2015 dopĺňajú ustanovenia upravujúce príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v súvislosti s oneskoreným podaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie, resp. aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec. Novelou zákona sa dopĺňajú náležitosti žiadosti zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov o úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu (bezdomovci) majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa osobitným spôsobom riešia oznamovacie povinnosti tzv. samoplatiteľov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť prerušovane (napríklad na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru). Spresňujú a dopĺňajú sa niektoré povinnosti, napríklad oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovne voči príslušnej zdravotnej poisťovni v súvislosti so zmenou zdravotnej poisťovne. Precizujú sa ustanovenia súvisiace s vyhotovením a doručovaním preukazov poistencov a rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne vykonávať kontrolu na diaľku.
Zmeny v poplatkoch u lekárov
4. 3. 2015
Dobrou správou pre slovenských pacientov je, že v ambulanciách lekárov už nebudú platiť rôzne poplatky, tak ako tomu bolo doteraz.
Poslanci vo februári odsúhlasili novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je základným predpokladom toho, že lekári už v ambulanciách nebudú žiadať poplatok napríklad za vypísanie receptu, či návrhu na kúpeľnú liečbu, pacienti nebudú platiť za klimatizáciu v čakárni, za hygienické návleky na obuv, za pečiatku na potvrdenie o návšteve lekára. Novela zákona stanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ide o dôležité momenty, ktoré vnesú poriadok do tejto problematiky, lebo poistenci majú plný nárok na výkony, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rámci zdravotného výkonu a nie je dôvod, aby za ne u lekára v ambulancii platili.
Živnostníci a dohodári sú druhá kategória
4. 3. 2015
Ešte prednedávnom platilo, že zamestnať dohodára je výhodné, pretože sa platia len symbolické odvody.
Od roku 2013 sa za dohodárov platia odvody rovnako ako za zamestnanca v pracovnom pomere. A v tomto čase sa znížili zdravotné odvody, ale len zamestnancom v pracovnom pomere. Namiesto dohodára s odmenou 140 eur mesačne je dnes oveľa výhodnejšie zamestnať zamestnanca na pracovnú zmluvu, napríklad na pätinový úväzok, ktorého príjem by bol 140 eur mesačne. Z tohto pracovného pomeru sa neplatia žiadne zdravotné odvody.
Zamestnávateľ môže ušetriť 14 eur mesačne a zamestnanec má oproti dohodárovi vyšší čistý príjem.
Živnostníci naopak môžu len snívať o nejakej odpočítateľnej položke a nižších odvodoch. Naopak ako každý rok sa im opäť zdvihol minimálny základ. A kto odvody platí podľa daňového priznania, tomu sa znížil koeficient a znova má vyšší vymeriavací základ. Každý živnostník tak odvádza do poisťovní viac ako vlani.