Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Slovensko už nepatrí medzi najhorších vo výbere DPH
23. 3. 2017
Slovensko vlani dosiahlo najvyššiu úspešnosť výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) od roku 2007. Oznámil to šéf Finančnej správy František Imrecze, podľa ktorého tento výsledok súvisí s predtým zavedenými opatreniami proti daňovým únikom. Slovensko v minulosti patrilo v EÚ ku krajinám s najhorším výberom DPH, ktorá má najväčší podiel na daňových príjmoch slovenského štátneho rozpočtu.
Najnižšiu efektivitu výberu DPH dosiahlo Slovensko v druhej polovici roka 2012, kedy daňové úrady na DPH vybrali len zhruba polovicu toho, čo podľa dostupných údajov mohli. Vlani tento ukazovateľ dosiahol 75 percent. Spomínané zlepšenie viedlo podľa Imreczeho k zvýšeniu výberu DPH od roku 2012 o 2,66 miliardy eur, čo zodpovedá viac ako trom percentám výkonu ekonomiky. Slovensko v uplynulých rokoch zaviedlo sériu opatrení na potieranie daňových únikov. "Za doslova prelomové opatrenia považujeme zavedenie kontrolného hlásenia na DPH," povedal Imrecze. Prostredníctvom kontrolného hlásenia, ktoré zaviedla aj Česka republika, podnikatelia na Slovensku informujú Finančnú správu o hodnote svojich obchodov. Daňoví kontrolóri tak rýchlejšie dokážu odhaliť podozrivé transakcie, ktorých podiel v priebehu troch rokov na Slovensku podľa Imreczeho klesol. Slovenská polícia a daňoví kontrolóri v minulosti odhalili viac prípadov daňových únikov, ktoré súviseli s takzvanými karuselovými podvodmi. U týchto podvodov obvykle firmy z niekoľkých krajín medzi sebou fingovali obchody, aby si mohli nezákonne uplatniť nadmerný odpočet na DPH. Do budúcnosti daňová správa napríklad plánuje sledovať pohyb kamiónov a ich hmotnosť, aby zabránila fiktívnym obchodným transakciám. Po novom by tiež mala mať právomoc povoľovať zlučovanie firiem, ktorým sa v minulosti nečestní podnikatelia snažili skomplikovať úradom vymáhanie daňových únikov.
zdroj: hnonine.sk
Klesá miera nezamestnanosti a rastie priemerná mzda
7. 3. 2017
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku minulého roka zrýchlila rast oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,8 percenta z tempa 0,7 percenta v treťom kvartáli. Uviedol to dnes štatistický úrad, ktorý tak potvrdil svoj odhad z februára.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zostalo na troch percentách, kde bolo aj v treťom kvartáli. Štatistici tak spresnili svoj skorší odhad, podľa ktorého hospodárstvo Slovenska zrýchlilo rast na 3,1 percenta. Ekonomiku podporil najmä export. Naopak domáci dopyt mierne klesol, hlavne kvôli prepadu investícií oproti roku 2015, kedy krajina dokončila čerpanie peňazí z európskych fondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia. Za celý minulý rok slovenská ekonomika vykázala rast o 3,3 percenta, zatiaľ čo o rok skôr vzrástla o 3,8 percenta. Miera nezamestnanosti podľa metodiky štatistického úradu v poslednom štvrťroku klesla na osemročné minimum 9,1 percenta z 9,5 percenta v treťom kvartáli. Z prieskumu štatistického úradu v domácnostiach vyplynulo, že po dlhšej dobe ubudlo obyvateľov, ktorí krátkodobo (menej ako rok) pracovali v zahraničí alebo ktorí do zamestnania do cudziny pravidelne dochádzali. Ich počet klesol o 4,4 percenta na 153 500 osôb. Z európskych krajín najviac Slovákov pracovalo tradične v Rakúsku a v Českej republike. Priemerná mzda vzrástla vo štvrtom štvrťroku medziročne o 3,6 percenta na 990 eur a v priemere za celý rok dosiahla 912 eur.
zdroj: hnonline.sk
Po kauze okolo energií výrazne pribudlo neplatičov
28. 2. 2017
Slovenskí dodávatelia elektriny a plynu po afére spojenej s plánovanou zmenou taríf zaznamenali výraznejší nárast počtu neplatičov. Upozornilo na to slovenské združenie dodávateľov energií. Slovenský energetický regulačný úrad ÚRSO po tlaku vlády ohlásil, že ceny vrátia na minuloročnú úroveň.
Téma energií vyvolala na Slovensku pozornosť na začiatku tohto roka po tom, čo napríklad zástupcovia miest a obcí upozornili na výrazné zvýšenie zálohových platieb za elektrinu na strednom Slovenskom. Dodávku a distribúciu elektriny tam zabezpečujú spoločnosti z českej skupiny Energetický a priemyselný holding. K výraznému zdraženiu elektriny pre niektorých odberateľov došlo na základe rozhodnutia ÚRSO, ktorého postup vláda kritizovala a vyzvala zákazníkov energetických firiem, aby nové faktúry s vyššou cenou neplatili. Združenie dodávateľov energií informovalo, že po prepuknutí kauzy ohľadom cien energií nastalo výrazné zhoršenie platobnej disciplíny odberateľov. Na konkrétnych príkladoch firiem uviedlo, že podiel pohľadávok po lehote splatnosti stúpol napríklad až o 60 percent. Tento vývoj podľa združenia zhoršuje podmienky podnikania na slovenskom trhu s energiami.
zdroj: hnonline.sk
Dotované hypotéky končia, bude na nich daňová úľava
14. 2. 2017
Hypotekárny trh čakajú veľké zmeny. Skončí sa dotovanie hypoték pre mladých vo forme úrokového bonusu. Po novom si budú môcť náklady na splácanie úveru na bývanie odpočítať z daní. Presný systém, ako bude nová podpora kúpy bývania vyzerať, teraz dolaďuje ministerstvo financií. Na podrobnosti je skúpe.
Vo finančných domoch predstavujú hypotéky pre mladých od 15 do 40 percent všetkých úverov, takže sa to dotkne veľkej časti klientov. „V minulom roku tvorili dotované hypotéky pre mladých necelých 15 percent produkcie hypoték,“ informuje Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB. Analytici vnímajú zamýšľané zmeny pozitívne. Dúfajú, že sa daňovým bonusom odstránia rozdiely, ktoré sú dnes v spôsobe výpočtu štátneho príspevku pre mladých v jednotlivých bankách. Niektoré totiž o štátny úrokový bonus znižujú splátku v aktuálnom mesiaci, iné sumu vracajú späť na účet klienta až ďalší mesiac po jej zaplatení. To ovplyvňuje najmä výšku istiny úveru, ktorá neklesá rovnako. „Pre klienta to zvyčajne znamená rozdiel po prvých piatich rokoch štátnej podpory na zostatku dlžnej sumy rádovo v tisícoch eur, ak si zvolí nesprávnu banku,“ vysvetľuje Peter Világi, hlavný analytik Fincentra. Podpora hypoték vo forme daňovo odpočítateľnej položky je bežná aj v iných krajinách Európy. V Česku si môžete od základu dane odpočítať zaplatené úroky na hypotéke až do výšky 300-tisíc korún za rok, teda maximálne 25-tisíc korún mesačne, čo je necelých tisíc eur. Daň si tak ročne znížite o maximálne 45-tisíc korún, teda okolo 1 660 eur. To je len horná hranica, ktorú dosiahnu iba tí, ktorí majú vysokú hypotéku. Dôležité je, že odčítavať si môžete len úroky, nie celú splátku aj s istinou.
zdroj: hnonline.sk