Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Živnostníci a paušálne výdavky
4. 5. 2017
Živnostníci môžu v aktuálnom zdaňovacom období uplatňovať výhodnejšie paušálne výdavky, čo im výrazne zjednoduší ich podnikateľskú činnosť
Tento rok to budú mať živnostníci pri daňovej optimalizácii výrazne jednoduchšie. Keďže sa zo zákona zvýšili paušálne výdavky, budú môcť ušetriť na daniach aj bez toho, aby sa snažili dať do nákladov aj také výdavky, ktoré s ich podnikaním súvisia len okrajovo. Z tohtoročných príjmov si už budú môcť odpočítať 60 percent, najviac však 20-tisíc eur za rok. Pravdepodobne však väčšine drobných živnostníkov by tento limit mal postačovať. Pretože ak niekto dosiahne obrat vyšší ako 49 790 eur, musí sa už zaregistrovať ako platca DPH. A v takom prípade už nemôže využívať paušálne výdavky.
Ak sa niekto rozhodne pre skutočné výdavky, môže si podľa zákona o dani z príjmov odpočítať všetky náklady, ktoré súvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. V prípade daňovej kontroly tak musí vedieť preukázať, že jeho výdavky sa vtesnajú do tejto definície. Medzi najbežnejšie náklady patria výdavky na telefón, internet, nákup materiálu, rôznych strojov a zariadení či náklady spojené s autom.
Medzi časté chyby patrí aj to, že si podnikatelia odpočítajú aj také výdavky, ktoré s ich podnikaním nesúvisia alebo sa dajú využiť aj na súkromné účely. V takýchto prípadoch zákon umožňuje dať si do nákladov paušálne 80 percent z ceny danej veci. Daňový úrad v takom prípade nebude skúmať, či podnikateľ danú vec využíva viac na súkromné účely alebo na podnikanie. Samozrejme ak by išlo o výdavok, ktorý slúži na čisto osobnú potrebu daňovníka, prípadná kontrola mu ho môže vyškrtnúť.
Daňové licencie a štátny rozpočet
4. 5. 2017
Daňové úrady na celom území SR zanedbali podľa kontroly NKÚ výber daňových licencií za roky 2014 a 2015
Daňové licencie mohli podľa Najvyššieho kontrolného úradu priniesť do štátneho rozpočtu viac peňazí. Keby totiž daňové úrady postupovali dôslednejšie, podľa kontrolórov mohol byť príjem z daňových licencií vyšší.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) to skonštatoval po tom, ako ukončil v troku 2017 kontrolu na Finančnom riaditeľstve, ktorá bola zameraná na postup správcu dane pri výbere daňových licencií od právnických osôb za roky 2014 a 2015.
V roku 2014 bola podľa úradu priznaná výška daňových licencií z podaných daňových priznaní 104,1 milióna eur, v roku 2015 sa znížila na 96,1 milióna eur.
Kontrola však zistila, že daňové úrady nepostupovali podľa zákona, keď za roky 2014 a 2015 nevyzvali viac ako 44-tisíc daňových subjektov na podanie daňového priznania v náhradnej lehote.
Kontrolóri ďalej zistili, že ak aj správca dane subjekty na podanie daňového priznania v náhradnej lehote vyzval, až 35-tisíc ich napriek tomu nepodalo.
Podľa zistení kontrolórov tak došlo k výpadku príjmov štátneho rozpočtu v minimálnej výške 38,2 milióna eur, keďže daňovú licenciu aspoň v jej minimálnej výške 480 eur do rozpočtu neodviedlo 79.498 právnických osôb založených pre účely podnikania.
Státisíce Slovákov ohrozuje chudoba
27. 4. 2017
Vlani bolo rizikom chudoby na Slovensku ohrozených 12,7 percenta obyvateľov Slovenska. Približne to predstavovalo 670-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k miernemu nárastu o 0,4 percentuálneho bodu (p.b.) Vyplýva to z najnovšieho zisťovania Štatistického úradu (ŠÚ) SR o príjmoch a životných podmienkach EU SILC 2016.
Hranica rizika príjmovej chudoby dosiahla vlani 4 171 eur na rok, medziročne stúpla o 13 eur. V prípade jednočlennej domácnosti predstavovala hranica 348 eur na mesiac. Ak mala domácnosť nižší príjem, ako je táto úroveň, nachádzala sa už v pásme ohrozenia rizikom chudoby. To, či je domácnosť ohrozená rizikom chudoby, podľa ŠÚ SR ovplyvňuje najmä postavenie na trhu práce. Najvyššie riziko chudoby bolo totiž zaznamenané u nezamestnaných, kde to predstavovalo 48 percent. Oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje nárast o 2,5 p.b. "Na Slovensku sú najviac rizikovou skupinou nezamestnané osoby," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR Ľudmila Ivančíková. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k nárastu rizika chudoby u domácností s tromi a viac deťmi. Tieto domácnosti patrili k najohrozenejším typom domácností. Z hľadiska vekovej skupiny boli najohrozenejšie deti vo veku do 18 rokov.
zdroj: hnonline.sk
Starodôchodcovia majú mať od budúceho roka vyššie dôchodky
19. 4. 2017
Od januára budúceho roka by si mali starodôchodcovia na Slovensku finančne polepšiť. Vláda totiž schválila návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa majú zvýšiť dôchodky starodôchodcom aj tzv. socialistickým dôchodcom. Právnu normu na rokovanie predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Dôchodky sa budú zvyšovať tým dôchodcom, ktorí išli do penzie pred 1. januárom 2004. Zmeny sa majú dotknúť priznaných dôchodkov do konca roka 2003, ktoré sú nižšie ako dôchodky, ktoré boli penzistom priznané pri rovnakých zárobkoch a rovnako odpracovaných rokoch podľa nového zákona platného od 1. januára 2004. Dôchodky sa budú prepočítavať individuálne.
Z doložky vplyvov vyplýva, že prijatím návrhu zákona by sa mali zvýšiť príjmy dotknutých osôb v roku 2018 v priemere o približne 45 eur a v rokoch 2019 a 2020 v priemere o približne 46 eur. V rokoch 2019 a 2020 bude uvedené zvýšenie podľa rezortu práce závisieť od percenta indexácie starobného dôchodku. Zvýšenie dôchodku by sa malo v roku 2018 týkať približne 88.400 ľudí.
zdroj: sme.sk
Čítajte viac: https://ekonomika.sme.sk/c/20512038/starodochodcovia-maju-mat-od-buduceho-roka-vyssie-dochodky.html#ixzz4ehJ95Cut