Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Spotrebná daň z tabakových výrobkov
5. 3. 2018
Dňa 11. 10. 2017 bol schválený zákon č. 269/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Niektoré zmeny nadobudli účinnosť 1. 1. 2018 a niektoré budú účinné od 1. 4. 2018. Ide o ustanovenia týkajúce sa sprísnenia podmienok na vydanie povolenia na obchodovanie s tabakovou surovinou a ustanovení súvisiacich s predmetnou úpravou, ako aj ustanovenia minimálnej výšky zloženej zábezpeky na daň pre osoby, ktoré chcú prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a ustanovenia presnejšie vymedzujúceho podmienky na zníženie zloženej zábezpeky na daň. Znenie § 9 ods. 9 nadobudne účinnosť až 1. 7. 2018. Ide o ustanovenie upravujúce označovanie spotrebiteľských balení cigariet, ktorých kratší z rozmerov bočnej strany spotrebiteľského balenia je menší než kratší z rozmerov kontrolnej známky, kontrolnou známkou.
Oslobodenie od DPH pri službách súvisiacich s prepravou tovaru
5. 3. 2018
V SR bol uplatňovaný nesprávny výklad pri uplatňovaní ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď oslobodenie od dane bolo uplatňované aj v prípadoch, kedy poskytovateľ služby nebol v priamom právnom vzťahu s vývozcom tovaru.
Oslobodenie od dane bolo uplatňované na základe informácie, ktorú mal poskytovateľ služby, že ním poskytovaná služba súvisí s vývozom tovaru, i keď jeho priamym odberateľom nebol vývozca. Podľa článku 146 ods. 1 písm. e) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“), v zmysle ktorého členské štáty oslobodia od dane poskytovanie služieb vrátane prepravných a doplnkových transakcií s výnimkou poskytovania služieb oslobodených od dane podľa článkov 132 a 135, ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom alebo dovozom tovaru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia článku 61 a článku 157 ods. 1 písm. a).
Vplyv opravy chýb minulých účtovných na základ dane z príjmov
2. 3. 2018
V súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), sa základ dane právnickej osoby zistí podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov.
Pri zisťovaní základu dane sa podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vychádza z výsledku hospodárenia. Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane z príjmov je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. k) ZDP daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Majetok využívaný aj na súkromné účely
1. 3. 2018
Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov.
Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami. Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods.2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).