Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Máte v daniach chybu? Môžete to napraviť
28. 3. 2018
Ak ste po podaní priznania zistili, že ste v ňom urobili chybu, dá sa opraviť. V prípade, že ste na pochybenie prišli ešte pred koncom marca, stačí na to opravné priznanie. Ak ste však na chybu prišli až po termíne riadneho priznania, môžete urobiť už len dodatočnú opravu.
. Opravné daňové priznanie – len do konca riadnej lehoty
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (koniec marca) môžete podať opravné priznanie. V takom prípade správca dane berie do úvahy len túto opravu a na predtým podané priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet opráv, čo znamená, že do lehoty na riadne priznanie môžete podať aj viac opravných priznaní. Na tlačive musíte v záhlaví časti I. vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie.
2. Dodatočné daňové priznanie – kedy ho podať musíte a kedy môžete
Povinnosť podania
Dodatočne opraviť chybu v daniach musíte vtedy, ak zistíte, že: vaša daň má byť vyššia, prípadne nižšia, ako je uvedené v daňovom priznaní, alebo má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená. Túto dodatočnú opravu musíte urobiť do konca mesiaca, ktorý nasleduje po zistení chyby. V dodatočnom priznaní musíte tiež uviesť obdobie, ktorého sa oprava týka.
Možnosť podania
Dodatočnú opravu v daniach môžete urobiť vtedy, ak daň uvedená v podanom priznaní má byť nižšia, prípadne ak má byť nižšia, ako bola vyrubená, alebo ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje, či daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v priznaní.
Nezamestnanosť klesla na nové minimum
21. 3. 2018
Nezamestnanosť na Slovenku klesla na nové minimum. Na tlačovej konferencii to oznámil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš. Miera evidovanej nezamestnanosti sa dostala na hranicu 5,72 percenta, čo predstavuje 158 444 ľudí, ktorí sa uchádzajú o prácu.
Dlhodobo platí, že najvyššia nezamestnanosť je v okrese Rimavská Sobota 18,18 percenta. Protipólom je Trnava, kde sú bez práce iba dve percentá ľudí. Práve Rimavská Sobota je však jedným z okresov, kde čísla klesajú najrýchlejšie, vyhlásil generálny riaditeľ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Valentovič poukázal na to, že ešte pred dvomi rokmi tu bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 27,15 percenta. Úrady práce vo februári evidovali viac ako 78-tisíc voľných pracovných pozícií u zamestnávateľov. Podniky hľadajú pracovníkov hlavne na rôzne robotnícke pozície. Nezamestnanosť sa znižuje v čase pokračujúceho ekonomického rastu, ktorý by mal tento rok zrýchliť nad štyri percentá aj vďaka očakávanému začatiu produkcie v budovanej továrni automobilky Jaguar Land Rover.
Zákonník práce – nové mzdové zvýhodnenia
15. 3. 2018
Novela Zákonníka práce, ktorá prináša zmeny v mzdových zvýhodneniach bola schválená.
V záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky sa upravuje výšku niektorých mzdových zvýhodnení za prácu a zavádza sa nové mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu. Zároveň novela zákona rieši niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžadujú poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch.
Ako platí SZČO poistné po ukončení PN
12. 3. 2018
Sociálna poisťovňa pripomína samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré sú povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistené, že v období práceneschopnosti (dokladovanej lekárom) nemusia platiť poistné, a to ani v prípade, ak im nevznikne nárok na dávku nemocenské.
Poistné v takom prípade SZČO neplatia odo dňa uznania dočasnej PN lekárom, pričom samotné poistenie im naďalej trvá. Ak by však PN trvala dlhšie ako 52 týždňov, po uplynutí tohto obdobia si SZČO poistenie musia samé prerušiť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Doklad o svojej práceneschopnosti preukazuje SZČO v pobočke len pri nárokovaní si na dávku nemocenské a nemusí tieto doklady preukazovať aj odboru výberu poistného kvôli plateniu poistného. Poistné tak po ukončení PN zaplatí SZČO len za tie dni, keď už bola práceschopná. Ak by platila poistné aj počas PN-ky v plnej výške, vznikol by preplatok. V takom prípade môže SZČO požiadať pobočku o jeho vrátenie prostredníctvom neformálnej žiadosti, teda listu.