Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
200 eur navyše pre každého dôchodcu
11. 4. 2018
Ešte koncom apríla či začiatkom mája chce vládna koalícia predstaviť najväčší sociálny balíček v histórii. Vláda je pripravená použiť až 500 až 600 miliónov eur, informuje Denník N.
Najväčšia časť zo sociálneho balíčka môže smerovať na 200-eurový trinásty dôchodok pre zhruba milión dôchodcov. V strane Smer diskutujú aj o možnosti autobusoch k vlakom zadarmo. Strana SNS sa chce na druhej strane sústrediť na učiteľov. Fico predstavoval sociálne balíčky už počas jeho druhej vlády. Vtedy jeho tri balíčky predstavovali dovedna zhruba miliardu eur. Doteraz najväčší Ficov balíček z jesene 2017 bol v hodnote 250 miliónov, čo nepredstavuje ani polovicu z plánovaného balíka. Sociálny balík by mohol byť realizovaný, tak ako v minulosti, v druhej polovici volebného obdobia. Vyplatenie 13. dôchodku vo výške 200 eur, ktorý chce Smer presadiť, bude stáť viac ako 220 miliónov eur. Zavedenie 13. dôchodku vo výške polovice priemerného dôchodku by mali jednorázovo vyplácať v roku 2018 a 2019. Uvažujú aj o zrušení doplatkov za lieky pre seniorov a zavedenie dôchodcovských kariet, ktoré by poskytovali zľavy na určité potraviny, lieky, či iné služby. Dôchodcovia a študenti by mohli po vlakoch, využívať zadarmo aj autobusy, ktoré by pre nich k železničným staniciam jazdili zadarmo. Opatrenia by sa mohli dotknúť aj postgraduálnych študentov, ktorí v súčasnosti musia platiť za cestovné lístky. O zmenách sa ešte nerozhodlo a stále sa o nich diskutuje.
Stroje ohrozujú polovicu pracovných miest
9. 4. 2018
To, že vaše miesto nahradí robot, je pravdepodobné na 57 percent. Automatizácia sa totiž zvyšuje z roka na rok a Slovensko ohrozuje podľa prieskumu OECD najviac spomedzi krajín patriacich do tejto organizácie.
V posledných rokoch sme za západnými krajinami v nástupe strojov zaostávali, terajší nedostatok pracovnej sily však celý proces zdynamizoval. Nová priemyselná revolúcia však môže priniesť aj nové možnosti a nové pracovné miesta, podľa podnikateľov však zatiaľ na ne nie sme pripravení. Štúdia OECD dodáva, že medzi krajinami existujú veľké rozdiely, na Slovensku môže byť ľahko automatizovateľných 33 percent pracovných miest, v Nórsku iba šesť. To je dané zameraním Slovenska na priemysel, kde je veľký priestor na zavádzanie robotickej výroby. Stav si uvedomuje aj ministerstvo hospodárstva a venujem sa mu aj v rámci Stratégie hospodárskej politiky do roku 2030, ktorá sa dostala tento týždeň do pripomienkového konania. Kľúčom k tomu, aby sa Priemysel 4.0, ako sa automatizácia nazýva, stal pre Slovensko príležitosťou, a nie katastrofou, má byť školstvo.
Štát podporí súkromné dôchodky
5. 4. 2018
Po rokoch štát zmenil pohľad na sporenie na dôchodok. Predtým s ním strašil, teraz ho bude podporovať.
Reč je o druhom dôchodkovom pilieri. Dôvod je jednoduchý, populácia starne a štátny sociálny systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Vláda preto v tomto roku vypracuje analýzu a na základe nej pripraví mix opatrení na podporu a zvýšenie efektívnosti dôchodkového sporenia, ktoré sa do platnosti dostanú už budúci rok. V hre je okrem iného aj možnosť dobrovoľných príspevkov zamestnávateľmi do druhého piliera.
Slováci v Česku zarábajú viac ako domáci
3. 4. 2018
Mzdy v Česku podľa štatistík naďalej výrazne rastú. Napriek tomu 65 percent zamestnancov poberá nižšiu ako priemernú mzdu, konštatuje internetový portál českých Hospodářskych novin.
Priemerný Čech mal mať vlani mzdu o 7 percent vyššiu ako rok predtým a mala by presahovať 30-tisíc korún (1179,94 eura). Ale najnovšie údaje českého ministerstva práce za rok 2017 ukázali, že až 65 percent zamestnancov malo nižšiu ako priemernú mzdu. Takzvaný medián mesačnej mzdy sa pohybuje okolo úrovne 26-tisíc Kč. Medián je presný stred, čo znamená, že polovica obyvateľov Česka mala v roku 2017 mzdu nižšiu ako 26-tisíc Kč a polovica vyššiu. V prípade zamestnancov platených štátom presiahol celkový medián 28-tisíc Kč. Súkromný sektor pritom zamestnáva okolo 3 miliónov ľudí, štát 600-tisíc. Najrýchlejšie sa vlani zárobky zvyšovali pracovníkom v službách a v predaji (až o 13 percent). Napríklad v prípade predavačov nárast mediánu predstavoval zhruba 2000 Kč a v Prahe ich mzda presiahla 20-tisíc Kč, pričom priemer v celej republike bol 18-tisíc Kč. Štatistiky tiež ukázali, že sa výrazne zvýšili aj mzdy v rezorte obrany, o 11 percent. Medián platu najvyšších štátnych úradníkov v rezorte obrany dosiahol dokonca 103-tisíc Kč.