Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Podpora náhradnej starostlivosti o dieťa
31. 8. 2018
V Zbierke zákonov SR bolo publikované nové opatrenie č. 233/2018 Z. z. o ustanovení súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktoré bolo schválené 25. júla 2018.
Sumy príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa upravené podľa § 18 ods. 1 zákona sa ustanovujú takto:
a) suma podľa § 3 ods. 6 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je 517,59 eura,
b) suma podľa § 4 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je 954,74 eura,
c) suma podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je 142,98 eura,
d) suma podľa § 6 ods. 4 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je 181,79 eura,
e) suma podľa § 6 ods. 5 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je 129,30 eura,
f) suma podľa § 7 ods. 4 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je 74,90 eura.
Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 206/2017 Z. z. o ustanovení súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2018.
Znížená daň z príjmu chudobným nepomôže
27. 8. 2018
Ak by sa ministerstvo financií rozhodlo znížiť daň z príjmu o jeden percentuálny bod, najmenej zarábajúcim by to veľmi nepomohlo. Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej najnovšej analýze.
Kým toto opatrenie pomôže iba vybranej časti obyvateľstva, zvýšenie nezdaniteľnej časti dane by pomohlo všetkým a stále by z nej profitovali predovšetkým málo zarábajúci zamestnanci. Výpočty štátnych analytikov ukazujú, že by pomohlo dokonca viac ako plošné zníženie dane z príjmov fyzických osôb. Aj napriek tomu, že terajšia vláda považuje sa svoju kľúčovú úlohu tlačiť platy hore, ministerstvo financií takéto opatrenie aj naďalej odmieta. Ak by sa dane z príjmu znížili iba z 19 na 18 percent, priemerne zarábajúci Slovák by si ročne prilepšil o 60 eur. Najviac by však pomohol tým najlepšie zarábajúcim a tým na druhom konci by takmer nepomohol. Výsledok by tak bol v konečnom dôsledku negatívny, keďže by sa zväčšila príjmová nerovnosť. Iné by to však bolo v prípade zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane.
Odmena finančného agenta
23. 8. 2018
Novela zákona o poisťovníctve zavádza maximálnu výšku odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie, ktorá je stanovená na 1,5 % zo sumy sprostredkovaného úveru.
Táto suma bude sprostredkovateľovi vyplácaná raz ročne, počas obdobia troch rokov v rovnakých splátkach. Zároveň novela upravuje spôsob výpočtu ročných príspevkov pre samostatných finančných agentov, tak aby sa jednotlivé subjekty podieľali na príspevkoch spravodlivejšie.
Cieľom úpravy je zaviesť jasné a prehľadné pravidlá odmeňovania, čo sa má dosiahnuť medzi iným, aj poskytovaním informačnej tabuľky obsahujúcej poskytovateľa spotrebiteľského úveru, resp. úveru na bývanie, ako aj výšku odmeny finančného agenta. Po novom by tak klienti mali presne vedieť komu, koľko a za čo platia.
Nárok na štátnu prémiu
20. 8. 2018
Ďalším opatrením na zvýšenie efektívnosti stavebného sporenia je osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia.
Ak stavebný sporiteľ uzatvorí zmluvu o stavebnom sporení až v druhom polroku, môže získať najviac polovicu z maximálnej sumy ročnej prémie.
Ďalším opatrením, ktorým sa dosiahne zefektívnenie štátnej podpory stavebného sporenia, je zníženie percentuálnej výšky štátnej prémie. Tá výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladoch v komerčných bankách. Preto by sa mala znížiť minimálna percentuálna výška štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. V súvislosti s týmto posledným opatrením, je však dôležité uviesť, že vládou schváleným návrhom sa zároveň zvyšuje maximálna suma štátnej prémie zo 66,39 eura na 70 eur v prospech stavebných sporiteľov. Toto sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov.
Novela zákona by mala byť po schválení Národnou radou SR účinná od 1. januára 2019.