Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Preddavkové obdobie na platenie preddavkov na daň
20. 2. 2024
Fyzická osoba platí preddavky na daň v preddavkovom období.
Preddavkovým obdobím je v súlade s § 34 ods. 1 zákona o dani z príjmov obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 platí fyzická osoba preddavky na daň vo výške vypočítanej pre preddavkové obdobie, ktoré začalo v roku 2023. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 začína plynúť nové preddavkové obdobie. V roku 2024 začne plynúť nové preddavkové obdobie od 3. 4. 2024 (lehota na podanie daňového priznania za rok 2023 je 2. 4. 2024) do 31. 3. 2025 (posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024). Ak je predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2023, preddavkové obdobie začína plynúť po uplynutí predĺženej lehoty. Ak bude predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2024, predĺži sa aj preddavkové obdobie, ktoré začalo v roku 2024.
K
Zápočet daňovej licencie na daňovú povinnosť
20. 2. 2024
Daňovník, ktorý zaplatil minimálnu daň, má možnosť započítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená.
Ak daňovník zaplatí minimálnu daň napríklad za zdaňovacie obdobie roka 2024, môže ju započítať na daňovú povinnosť v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027.
Započítať minimálnu daň v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach je však možné len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane. Je to z toho dôvodu, aby za zdaňovacie obdobie bola vždy zaplatená minimálna výška dane.
K
Registrácia skupiny v kontexte DPH
14. 2. 2024
Členský štát môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami.
Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. Základným cieľom možnosti skupinovej registrácie je na účely DPH umožniť, aby sa so zdaniteľnými osobami, ktoré sú navzájom spojené finančne, ekonomicky a organizačne, zaobchádzalo ako s jednou zdaniteľnou osobou. Každý člen takejto skupiny si pritom zachováva svoju právnu formu. Členom skupiny sa môžu stať len zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku (tzn. usadené v tuzemsku), pričom to môžu byť zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane ako aj zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane. Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, teda byť členom skupiny nemôže. Taktiež akákoľvek zložka, resp. časť zdaniteľnej osoby v zahraničí nemôže byť súčasťou skupiny registrovanej podľa zákona o DPH platného v Slovenskej republike. Skupina na účely dane z pridanej hodnoty nemá svoj osobitný názov a ani svoju osobitnú adresu. Výlučne na účely DPH sa vytvorenie skupiny uprednostňuje pred právnymi formami napr. podľa občianskeho alebo obchodného práva. Členovia skupiny sú aj po zaregistrovaní skupiny za platiteľa dane naďalej samostatnými právnymi subjektmi a v obchodných vzťahoch vystupujú vo svojom mene, len na účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty sa skupina považuje za jednu zdaniteľnú osobu – platiteľa dane.
K
Viacúčelový poukaz a uplatnenie DPH
14. 2. 2024
V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb.
Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, má sa v týchto prípadoch za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad o poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy, bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bude suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, základom dane je suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.
K