Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Jaguar zvýšil mzdy aj bez platovej vojny
16. 10. 2018
„Pôjde o jedno z najvyšších jednorazových zvýšení v rámci slovenského automobilového priemyslu, aké sa podarilo,“ potvrdil pre HN šéf Moderných odborov v Jaguar Land Rover Peter Mrázik na margo blížiaceho sa zvyšovania miezd. Do vyjednávania išiel s požiadavkou rastu miezd o 13,5 percenta, no konečné číslo bude nižšie.
Jeho podobu však aj napriek včerajšej dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov nie je známe. Odbory potvrdili, že ho chceli komunikovať už včera, no to nemôžu spraviť bez samotného vedenia podniku, keďže sú viazaní pravidlami o kolektívnom vyjednávaní. Už teraz je však jasné, že platy v Jaguary nevyvolajú mzdovú vojnu v automobilom priemysle a budú na porovnateľnej úrovni ako v žilinskom závode Kia či trnavskej automobilke PSA.
Sociálna poisťovňa od začiatku roka zvýšila desaťtisíce penzií na minimálny dôchodok
15. 10. 2018
Výška minimálneho dôchodku sa mení vždy od 1. januára v dôsledku zmeny životného minima. Sociálna poisťovňa od začiatku tohto roka do konca augusta zvýšila na minimálny dôchodok 48 691 starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov vyplácaných po dovŕšení dôchodkového veku. Informoval o tom hovorca poisťovne Peter Višváder.
Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku alebo poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak spĺňa ďalšie stanovené podmienky.
Výška minimálneho dôchodku sa mení vždy od 1. januára v dôsledku zmeny životného minima. Výška minimálnej penzie je pritom u každého dôchodcu individuálna a závisí od tzv. počtu kvalifikovaných rokov. Ak dôchodca získa 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo je minimálny počet, od 1. januára tohto roka mu patrí dôchodok minimálne vo výške 271,30 eura mesačne. Od 1. januára 2019 to bude 278,90 eura mesačne. O zvýšení dôchodku na minimálny dôchodok rozhoduje Sociálna poisťovňa z vlastnej iniciatívy, o priznanie minimálneho dôchodku tak netreba žiadať.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Tabuľkové platy štátnych zamestnancov sa budú meniť
12. 10. 2018
Tabuľkové platy štátnych zamestnancov sa majú upraviť. Vládny návrh zákona v pondelok odobril Výbor Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet. Cieľom je odstránenie rozdielu medzi minimálnou mzdou a platovými tarifami. Taktiež sa zredukuje počet tabuliek upravujúcich jednotlivé platové tarify.
Výbor zároveň schválil pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Baláža (SNS), na základe ktorého sa novela zákona bude vzťahovať aj na zamestnancov Kancelárie NR SR a Kancelárie verejného ochrancu práv. Poslanec Igor Federič (Smer-SD) navrhol v tejto súvislosti v zákone o cestovných náhradách novelizovať náhradu výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania dieťaťa týchto zamestnancov vyslaných do cudziny. Členovia finančného výboru schválili aj tento pozmeňujúci návrh. Zároveň odobrili aj návrh na posunutie účinnosti zriadenia registra štátnozamestnaneckých miest a registra štátnych zamestnancov a ustanovili ich zriadenie od 1. augusta 2021.
Slovenskí mileniáli na dôchodok veľmi nemyslia
10. 10. 2018
Súčasný dôchodkový systém nie je dlhodobo udržateľný a ľudia by si mali vytvárať vlastné zdroje na dôchodok. Pokojnú starobu bez väčších finančných komplikácií si však môže zabezpečiť prakticky každý. Problémom však je, že priemerný Slovák začína premýšľať nad dôchodkom až v strednom veku.
Podľa Martina Višňovského, prezidenta Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností, dôchodkové sporenie nie je šikovný marketingový ťah finančných inštitúcií. Predstavuje logiku, ktorú v sebe skrýva slovenský dôchodkový systém a jeho perspektíva vzhľadom na niekoľko dôležitých faktorov. Dobrým príkladom je pôrodnosť, ktorá bude podľa štatistík a odhadov naďalej klesať. To spôsobí, že súčasný systém nebude v budúcnosti schopný zabezpečiť ľuďom v penzijnom veku dostatočný dôchodok. Týka sa to najmä tých občanov, ktorí sú dnes v produktívnom veku, tzv. generácia mileniálov. Podľa prieskumu, ktorý začiatkom tohto roka zrealizovala agentúra NMS Media Research na vzorke 1149 respondentov, je finančná gramotnosť slovenských mileniálov nízka a na dôchodok veľmi nemyslia.