Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Dôchodkový strop spôsobuje našim susedom problém
24. 10. 2018
Na to, aby sme mohli ísť do dôchodku v 64 rokoch, by sme museli ročne ušetriť približne 900 miliónov. Iba tak by sa nám podarilo udržať dlh na uzde. Podobné problémy majú aj naše susedné krajiny, ktoré nedávno schválili zastropovanie dôchodkov na podobnú úroveň ako v návrhu ústavného zákona z dielne Smeru. Pôvodne sa o ňom malo hlasovať včera, pre nedostatok ochotných poslancov sa však hlasovanie presunulo na november.
V Česku vek odchodu do penzie zastropovali na 65 rokov už vlani. Prvýkrát sa začne uplatňovať v roku 2030 a spolu s ním začne rásť aj deficit. Ako totiž upozornil ekonomický analytik Jiří Šatava pre portál Měšec.cz, „v roku 2040 iba kvôli zastropovaniu počet dôchodcov vzrastie pravdepodobne o 200-tisíc. No a rovnako sa zníži počet platcov poistného“. Výdavky spojené so starnutím populácie tak budú výraze rásť a o niekoľko dekád s nimi bude mať Česko takmer najväčšie problémy z Európskej únie. Aj napriek týmto číslam však česká vláda zatiaľ opatrenia, ktoré by negatívne vyhliadky zmiernili, nepripravuje. Podobný problém má aj Maďarsko, ktoré vek odchodu do penzie zabetónovalo na rovnakej úrovni ako Česko.
Najviac exekučných zrážok majú starobní dôchodcovia
23. 10. 2018
Za tri štvrťroky tohto roka Sociálna poisťovňa vykonala spolu 325.692 exekučných zrážok z dôchodku. Mesačné maximum dosiahol počet exekučných zrážok začiatkom roka v januári (36 879) a vo februári (36 979).
Najmenej ich bolo v septembri (34 967). Pokles súvisí najmä so zmenou životného minima, keďže od 1. júla 2018 výška zostatku dôchodku po exekučnej zrážke musí byť najmenej v sume životného minima, čo je 205,07 eura. Na konci roku 2013 sa počet exekúcií dôchodcov pohyboval mierne nad úrovňou 23 000 poberateľov mesačne. Podľa druhu dôchodku v tejto skupine výrazne dominujú poberatelia starobného dôchodku, ktorí tvoria viac ako polovicu dôchodcov s exekučnou zrážkou. Napríklad v septembri z celkového počtu 34.967 bolo 20.356 starobných dôchodcov. Druhou najpočetnejšou skupinou sú invalidní dôchodcovia. V septembri poberalo krátený dôchodok až 12.167 z nich.
Rast minimálnej mzdy ťahá ľudí z hmotnej núdze
22. 10. 2018
Pre prudký rast minimálnej mzdy sa na Slovensku posledné roky čoraz viac oplatí pracovať aj chudobným ľuďom. Za posledného päť a pol roka prestalo poberať sociálne dávky takmer 113-tisíc Slovákov a aktuálne sa v hmotnej núdzi nachádza len 71-tisíc ľudí. Ak sa v budúcom roku rozhodne dlhodobo nezamestnaný človek nastúpiť do zamestnania, jeho čistý mesačný príjem vzrastie až o 375 eur na 556 eur.
Ešte v roku 2013 človek pracujúci za minimálnu mzdu zarobil len o 117 eur viac ako človek žijúci len zo sociálnych dávok. „Razantným zvyšovaním minimálnej mzdy sa snažíme čo najviac ľudí zapojiť do pracovného procesu, a preto v budúcom roku hrubá minimálna mzda stúpne zo 480 na 520 eur mesačne v hrubom. Aj keď ja osobne nepovažujem ani takúto minimálnu mzdu za dostatočnú, a preto v jej zvyšovaní budeme pokračovať aj v ďalších rokoch,“ povedal premiér Peter Pellegrini. Cieľom je, aby minimálna mzda dosiahla 60 percent priemernej mzdy, čo aktuálne zodpovedá sume 572 eur v hrubom. Pre rok 2020 zatiaľ politici spomenuli zvýšenie minimálnej mzdy na 550 až 560 eur v hrubom. V snahe motivovať čo najviac ľudí nežiť len zo sociálnych dávok bude štát aj v budúcom roku vyplácať časť sociálnych dávok po nástupe do zamestnania. Takzvaný osobitný príspevok je prvých šesť mesiacov vo výške 126,14 eura a ďalšieho pol roka klesne na 63,07 eura. Na túto podporu majú nárok len tí ľudia, ktorí pred nástupom do zamestnania boli viac ako jeden rok bez práce. Hrubá minimálna mzda 520 eur po zaplatení daní a odvodov klesne na 430 eur v čistom. Pri využití štátneho príspevku tak dlhodobo nezamestnaný prvého pol roka zarobí v čistom 556 eur a zvyšných šesť mesiacov 493 eur. Človek žijúci len zo sociálnych dávok v prípade využitia všetkých štátnych dávok každý mesiac dostane maximálne 181 eur. „Prosperujúce firmy už dnes platia ľuďom oveľa viac ako minimálnu mzdu. No s jej prudkým zvyšovaním môžu mať problém práve podniky pôsobiace v chudobnejších regiónoch. Tiež netreba zabúdať na to, že na Slovensku máme až šesť stupňov minimálnej mzdy, čo pri niektorých profesiách značne dvíha mzdové náklady,“ uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. V prvej kategórii sú napríklad operátori výroby, upratovačky, chyžné či skladníci. Pri týchto povolaniach bude v roku 2019 minimálna mzda vo výške 520 eur v hrubom. V druhej kategórii bude minimálna mzda vo výške 624 eur v hrubom a takýto najnižší plat môžu poberať pokladníci alebo pomocné kuchárky. V treťom pásme sa minimálna mzda nachádza už na úrovni 728 eur v hrubom a za takúto najnižšiu mzdu môžu pracovať zdravotné sestry, účtovníci či hlavní kuchári. Vo štvrtej kategórii stúpa minimálna mzda na 832 eur v hrubom a na Slovensku sa týka napríklad hlavných účtovníkov alebo inštruktorov v autoškole. V predposlednom piatom pásme je minimálna mzda už na úrovni 936 eur a pracovať za ňu môžu lekári alebo manažéri výroby. V najvyššom šiestom stupni je minimálna mzda až na úrovni 1 040 eur a za menej na Slovensku pracovať nemôžu generálni riaditelia alebo primári nemocníc.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Nová daň z obratu ide proti menším predajcom
19. 10. 2018
Rok 2017 bol pre nás úspešný. V porovnaní s ostatnými účtovnými obdobiami sme išli v rovnakých tendenciách z minulého obdobia, čo znamená, že máme nastavené isté obratové a nákladové parametre a v nich sa pohybujeme.
Sme tu už 25 rokov, vznikli sme z bývalého Západoslovenského zdroja, š. p. Na základe vtedajšej výnimky ministerstva školstva neprešlo privatizáciou 10 prevádzkových jednotiek, kde sme museli vyučiť vtedy učňov, dnes by sme povedali dualistov. V tom čase som bol riaditeľom štátneho podniku a našli sme možnosť, ako cez transformáciu vytvoriť súkromnú zamestnaneckú akciovú spoločnosť. Počas uplynulého obdobia sme pridávali ďalšie a ďalšie prevádzkové jednotky, keďže sme v tom mali prax, svoj systém a ovládali know-how trhu v Nitre. Nitra nie je taká anonymná. Poznáme tu množstvo ľudí, históriu, vieme sa orientovať v regionálnych podmienkach. Vo veľkomeste by to bolo náročnejšie. V Bratislave je väčší pohyb obyvateľstva, čo spôsobuje spomínanú anonymitu. U nás čosi také zatiaľ v tomto rozsahu neexistuje.