Výkon funkcie prokurátora - odchodné

31. 3. 2025 Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.

K

Zvyšuje minimálna mzda

4. 1. 2019 Minimálna mzda v SR sa od utorka zvyšuje na 520 eur. Oproti roku 2018 minimálna mzda v tomto roku narastá o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda dosiahne 2,989 eura. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eura mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 403,18 eura o 27,17 eura mesačne.
Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy predložilo vlani na rokovanie vlády ministerstvo práce po tom, čo tripartita nedospela ani v roku 2018 k dohode. Odborári presadzovali nárast minimálnej mzdy na 635 eur, čo by predstavovalo oproti roku 2018 zvýšenie o 130 eur. Zástupcovia zamestnávateľov zase trvali na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala. Celkové zvýšenie príjmov domácností v budúcom roku rezort práce odhaduje na 50,4 milióna eur ročne, čo po znížení o odvody zamestnanca do poistných fondov a daň z príjmov predstavuje čisté zvýšenie príjmov domácností o približne 37,7 milióna eur ročne. "U dotknutej skupiny zamestnancov tak dôjde v priemere k zvýšeniu čistého príjmu o 249,94 eura ročne," vypočítal rezort práce. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa doložky vplyvov dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 520 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, ministerstvo odhaduje na približne 151 000 osôb. Ministerstvo pritom nevylučuje negatívny vplyv na zamestnávateľov v niektorých odvetviach, akými sú napríklad ubytovacie alebo stravovacie služby, ale aj na nízkokvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou. Naopak, zvýšenie však môže byť motivačné pre nezamestnaných.
(Zdroj: www.cas.sk)

Od januára stúpla príspevková sadzba do druhého piliera

4. 1. 2019 Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje na 4,75 percenta. Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje zo 4,50 percenta na 4,75 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 percent z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého priebežného piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu. To, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšovať zo 4 percent na 6 percent hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO, schválil parlament ešte v auguste 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Išlo o pozmeňujúci návrh vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD. Súčasťou vtedajšej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž bolo zníženie príspevkovej sadzby do sporivého piliera z 9 percent na 4 percentá s účinnosťou od septembra 2012.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)

Predaj na diaľku

2. 1. 2019 Dochádza k úprave miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (vybrané digitálne služby) pre nezdaniteľné osoby.
Do novely zákona o DPH boli platné pravidlá transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH. V ustanovení § 16 ods. 14 sa stanovuje miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Miesto dodania služieb bude členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku. Podľa ustanovenia § 16 ods. 16 zákona takýto poskytovateľ má právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.

Poukazy z pohľadu zákona o DPH v roku 2019

1. 1. 2019 Zmenami a doplnením zákona o DPH od 1. 1. 2019 dochádza k zavedeniu harmonizovaných pravidiel.
Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia. Poukaz môže mať papierovú alebo elektronickú formu a jeho primárna úloha je propagovanie určitého tovaru alebo služby. Existujú rôzne typy poukazov, niektoré sa vystavujú za protihodnotu, ale tak isto sa môžu vystaviť aj bezplatne a oprávňujú držiteľa na uplatnenie si zľavy z ceny tovaru alebo služby. Úpravy v zákone o DPH sa vzťahujú na poukazy vydané po 31. decembri 2018.
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Beáta
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner