Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Výpisy z druhého piliera majú byť zrozumiteľnejšie
15. 2. 2019
Štát chce ľudí informovať o tom, aký budú mať dôchodok. Štát plánuje razantne zmeniť spôsob, akým občanov informuje o stave ich budúcich dôchodkov vo všetkých troch pilieroch. K prvej zmene pristúpil ešte vlani - od januára tohto roka dostávajú ľudia nový typ výpisov o sporení v treťom dôchodkovom pilieri. Prvý a druhý pilier majú čoskoro nasledovať.
"Ľudia v súčasnosti nemajú relevantné informácie o svojom budúcom zabezpečení, ak sa o ne aktívne nezaujímajú," argumentuje v dôvodovej správe k návrhu ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera (Smer). Ministerstvo sa obáva, že ľudia si pre chaos v informáciách o vlastných dôchodkoch sporia neefektívne a prichádzajú o peniaze. Ak návrh prejde, výpisy z druhého piliera, ktoré sporitelia dostávajú každý rok do schránok, budú nielen zrozumiteľnejšie, ale ľudia v nich nájdu aj informácie o výške predpokladaného mesačného dôchodku."Keď chceme, aby druhému pilieru ľudia rozumeli, je takáto zmena nevyhnutná a extrémne dôležitá," komentuje návrh Maroš Ovčarik, riaditeľ Finančného kompasu. Štát začne o druhom pilieri informovať po novom od januára 2021.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)
Vláda očakáva vyššie príjmy z daní a odvodov. Je za tým silný rast miezd.
15. 2. 2019
Vládni analytici navýšili odhad o desiatky miliónov eur ročne. Slovenská ekonomika by napriek pomalšiemu rastu, ako sa pôvodne očakávalo, mala v nasledujúcich rokoch generovať viac peňazí do verejných rozpočtov. Analytici ministerstva financií v najnovšej daňovej prognóze počítajú s tým, že v tomto roku budú daňové a odvodové príjmy oproti decembrovej predikcii vyššie o 88 miliónov eur, v budúcom roku o 102 miliónov eur a v roku 2021 o 48 miliónov eur.
Na druhej strane však znížili odhad daňových a odvodových príjmov za minulý rok o 66 miliónov eur. Je za tým silný rast miezd. Za očakávanými vyššími rozpočtovými príjmami v nasledujúcom období možno pritom podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) hľadať najmä vývoj na trhu práce. „Na celom horizonte prognózy má na príjmy pozitívny vplyv najmä silnejší rast miezd. Nová legislatíva naopak výnos znižuje,“ konštatuje sa v aktuálnej daňovej prognóze, ktorú inštitút zverejnil v utorok. Pri novej legislatíve, ktorá daňové a odvodové príjmy znižuje, analytici rezortu financií uvádzajú úpravy pri daňovom oslobodení 13. platu. DPH, dane a odvody z práce. Vyššie mzdy sa pritom premietajú jednak do vyšších príjmov z dane z pridanej hodnoty vplyvom rastúcej spotreby, ale taktiež do vyšších výnosov na daniach a odvodoch z práce. Na druhej strane však IFP oproti decembru znižuje celkový odhad výnosu spotrebných daní a taktiež výnosu korporátnej dane. „Na základe pomalšieho rastu ekonomiky od roku 2019 sa znižuje v budúcich rokoch akruálny výnos na dani z príjmov právnických osôb. Negatívny vplyv na korporátnu daň má aj vyšší výnos na osobitnom odvode obchodných reťazcov,“ uvádza sa v prognóze.
(Zdroj: Aktuality.sme.sk)
Firmám najviac dražejú najlacnejší zamestnanci
13. 2. 2019
Nie sú ľudia. Práve to bolo najväčším problémom slovenských zamestnávateľov v minulom roku a zároveň najsilnejším ťahúňom miezd. A situácia nebude iná ani tento rok. Ľudia totiž firmám zdraželi najmä v tradične slabších zárobkových kategóriách. Podľa najnovších údajov v stravovacích službách vzrástli mzdy za december o viac ako 12 percent medziročne. Tento sektor si však drží aj ďalšie prvenstvo. Konkrétne to, že je aj napriek silnému rastu stále najslabšie plateným.
Najnovšie čísla Štatistického úradu totiž ukazujú, že na konci roka zamestnanci v reštauráciách či baroch zarobili priemerne 512 eur, čo je takmer o 250 eur menej ako druhé najhoršie platené odvetvie – stavebníctvo. Dá sa však predpokladať, že rýchly rast bude pokračovať aj v nastávajúcom roku, situácia na trhu práce sa totiž nezlepšila.
Únia musí harmonizovať dane, inak nevie čeliť gigantom
8. 2. 2019
Európska únia (EÚ) musí aspoň sčasti harmonizovať daňovú politiku ako odpoveď na brexit i ako nevyhnutnosť čeliť globálnym firmám, ako sú Google, Apple alebo Facebook. V rozhovore pre TASR to povedala rektorka Mendelovej univerzity v Brne a odborníčka na daňovú politiku Danuše Nerudová.
"V septembri 2018 hovorila britská premiérka Theresa Mayová, že sa zasadí o to, aby mala Veľká Británia po brexite najnižšiu korporátnu daň spomedzi krajín G20, čo bude mať určite dosah aj na EÚ. Určite bude musieť v daňovej oblasti niečo vymyslieť, aby stále ostala atraktívna pre firmy, pretože rozdiel v daňových sadzbách bude veľmi markantný. Nemám na mysli ani tak sadzby dane ako skôr zjednotenie výpočtu základu dane pri korporáciách," upozornila Nerudová. Veľkou témou v rámci EÚ je aj zdanenie nadnárodných digitálnych gigantov. Podľa Nerudovej nadnárodné spoločnosti narástli do takej miery, že ich obrat je často vyšší ako rozpočet viacerých štátov. To im dáva takú ekonomickú silu pri vyjednávaní s jednotlivými štátmi, že dokážu podmieňovať svoje investície daňovými výhodami.