Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Česká republika zdaní Facebook a ďalšie internetové giganty
2. 5. 2019
Česká republika zavedie sedempercentnú digitálnu daň pre veľké internetové firmy, ako je Facebook či Google. Dohodla sa na tom koalícia ANO a ČSSD, ministerstvo financií do konca mája vypracuje návrh. Odhaduje, že by mohla do štátneho rozpočtu priniesť ročne päť miliárd korún. Podľa úradu by daň mohla platiť od polovice roku 2020. Vyplýva to z informácií ČTK od ministerstva financií a vládnej ČSSD.
„Digitálna daň sa bude vzťahovať na najvýznamnejších globálnych hráčov a reaguje na doterajší neúspech rokovaní o riešení na úrovni Európskej únie a pomalý postup v prípade globálneho riešenie v OECD. Diskusia nie je o tom, či toto zdanenie zavádzať, ale odkedy, v akej podobe a v akej výške,“ uviedla ministerka financií Alena Schillerová. Daň by sa mala dotknúť internetových firiem s globálnym obratom nad 750 miliónov eur.
Vláda chce minimálku nadviazať na odvetvia
29. 4. 2019
Z minimálneho platu dnes žijú približne štyri percentá Slovákov. Každoročné rokovanie medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi o hranici minimálnej mzdy označil premiér Peter Pellegrini ako náročný boj s nejasným výsledkom. Nárast „minimálky“ v posledných rokoch obhajovala vláda najmä ako snahu o priblíženie sa k sume, ktorá by predstavovala 60 percent priemernej slovenskej mzdy.
To by sa po novom malo zmeniť. Minister práce Ján Richter totiž hovorí o rôznych hraniciach najnižšieho platu, ktoré by záviseli od jednotlivých odvetví. „Odvetvová mzda zohľadňuje objektívne rozdiely, ktoré z hľadiska ceny práce v jednotlivých odvetviach sú,“ tvrdil šéf rezortu práce po sneme Republikovej únie zamestnávateľov.
Nižšie dane bude mať len časť našich firiem
29. 4. 2019
Návrh SNS na znižovanie daní podnikateľom sa síce objavil iba pred dvomi mesiacmi, už však prešiel tromi zmenami. Najprv mala platiť znížená 15-percentná daň z príjmov pre všetkých, potom 15 percent pre najmenších a postupné zvyšovanie až do 20 percent. V nedeľňajšej relácii V politike na TA3 však predseda parlamentu Andrej Danko predstavil finálnu verziu, o ktorej už rokoval aj s ostatnými koaličnými partnermi.
„Firmy s obratom do 100-tisíc eur, a to aj živnostníci, budú mať daň z príjmu 15 percent, ostatné firmy zostanú na 21 percentách,“ uviedol. Vysvetlil, že približne 80 percent slovenských firiem má obrat do 50-tisíc eur a opatrenie sa teda dotkne veľkého množstva podnikateľov. Zároveň však upozornil na to, že konečný návrh bol výsledkom kompromisu a ak by sa mohol rozhodovať sám, znížil by sadzby viac a všetkým firmám. Pre nízkoobratové firmy by to bolo 12 percent, pre zvyšok 15 percent. „Ideálne je to, čo urobili v Maďarsku, kde sa dostali až na deväť percent,“ skonštatoval.
Firmy by sa štiepili, aby splnili Dankov limit
25. 4. 2019
Ešte donedávna firmy v Spojených štátoch platili dane podľa toho, aký zisk dosiahli. Stačilo tak pár tisícok dolárov navyše a spoločnosť mohla na daniach zaplatiť aj o 10 percent viac. Systém sa však dal obísť napríklad takzvaným delením príjmov. Majiteľ si veľkú časť vyplatil v odmenách a znížil tak celkové príjmy, aby sa vošiel do nižšej sadzby dane. Podobný scenár hrozí podľa analytikov aj pri návrhu na zníženie dane nízkopríjmovým firmám na Slovensku, ktorý presadzuje predseda SNS Andrej Danko.
Ten pôvodne plánoval zaviesť 15-percentnú daň z príjmov právnických osôb celoplošne. S koaličnými partnermi sa mu však podarilo dohodnúť iba na zvýhodnení malých firiem s menším obratom. Detaily tohto návrhu mali byť predstavené na včerajšej koaličnej rade. Tá však bola najprv presunutá a nakoniec úplne zrušená. Danko odkázal, že kým neprebehne diskusia s ostatnými predsedami strán, bližšie informácie nezverejní.