Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Zníži sa daň na potraviny
20. 9. 2019
Na vybrané potraviny sa zníži daň z pridanej hodnoty (DPH) na desať percent. Zahŕňa to napríklad zdravé mliečne výrobky, prevažnú časť ovocia a zeleniny mierneho pásma, med či chlieb. Plénum vo štvrtok schválilo návrh zákona o DPH z dielne koaličnej SNS spolu s pozmeňujúcim návrhom poslankyne Evy Antošovej (SNS).
Okruh potravín, na ktoré platí nižšia DPH, sa zúžil, ako navrhovala Antošová. Týmto krokom sa podľa jej slov zníži dosah opatrenia na štátny rozpočet, ktorý tak predstavuje 65 miliónov eur. V súčasnosti Slovensko uplatňuje spomínanú nižšiu sadzbu DPH okrem iného na mäso, mlieko, maslo, chlieb, lieky a vybrané zdravotnícke pomôcky, ako aj na ubytovacie služby. Skôr v tomto týždni parlament zmenou zákona znížil DPH aj na denníky. SNS pôvodne navrhovala zaradiť do nižšej DPH všetky potraviny s výnimkou napríklad nápojov a cukroviniek. Predlohu ale s ohľadom na dopad na štátny rozpočet upravila.
Firmy zníženie zaťaženia vítajú, majú však výhrady
16. 9. 2019
Od budúceho roka budú niektorí podnikatelia možno platiť nižšie dane. Návrh poslancov strany SNS na zníženie dane z príjmu pre podnikateľov, ktorý koncom minulého roka avizoval predseda parlamentu Andrej Danko, totiž budú už čoskoro definitívne schvaľovať poslanci Národnej rady.
Opatrenie má znížiť daňové zaťaženie z 21 na 15 percent pre firmy s obratom do stotisíc eur. Zástupcovia podnikateľov však upozorňujú, že zákon má medzery a je nespravodlivý. Zákon je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý predstavila koalícia a aktuálne je v druhom čítaní v parlamente. Predseda SNS Andrej Danko pôvodne plánoval znížiť daň všetkým firmám, nakoniec však pôjde iba o spoločnosti, ktorých ročný obrat nepresiahne stotisíc. Tie by mali mať od budúceho roka 15-percentnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Rovnako budú zdanení aj živnostníci, ak ich obrat nedosiahne spomínanú hranicu.
Správne poplatky po novom
9. 9. 2019
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, bola schválená 25. 6. 2019 a účinnosť nadobudla 1. 9. 2019.
Novela zákona má za cieľ podporiť vytváranie tradičných foriem rodiny a uľahčiť finančnú situáciu manželov, a to oslobodením od správnych poplatkov za úkony alebo konania podliehajúce poplatkovej povinnosti podľa zákona o správnych poplatkoch, ale i súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch (zápis zmien do obchodného registra), ktoré bezprostredne súvisia s uzatvorením manželstva a následne zmenou priezviska jedného z manželov v dôsledku uzatvorenia manželstva.
Jedná sa o bezplatné vydanie všetkých druhov dokladov, o vydanie ktorých osoby požiadajú v dôsledku zmeny priezviska po uzavretí manželstva a tiež o zápis zmeny v obchodnom registri z tohto istého dôvodu.
Slovensko je pri výbere DPH medzi najhoršími v Únii
6. 9. 2019
Medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 percent. Slovensko malo podľa Európskej komisie v roku 2017 stále piaty najhorší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) spomedzi všetkých 28 krajín Európskej únie. Podľa zverejnenej štúdie totiž medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 %. Horšie na tom boli iba štyri krajiny, a to Taliansko, Litva, Grécko a Rumunsko. V peňažnom vyjadrení tak medzera vo výbere tejto dane na Slovensku dosiahla až takmer 1,8 miliardy eur.
Brusel však Slovensko pochválil, že oproti predchádzajúcemu roku medzeru na DPH dokázalo znížiť. Hoci miernejšie, ako napríklad lídri z Malty, Poľska či Cypru, ktorí znížili medziročne medzeru až o sedem, o šesť, resp. o štyri percentuálneho body. „Sedem členských štátov, konkrétne Slovensko, Slovinsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Česko a Francúzsko taktiež poriadne zabrali a znížili svoj výpadok príjmov z DPH o viac ako dva percentuálne body,“ uviedla v správe Európska komisia. Celkovo pritom podľa štúdie Európskej komisie prišli krajiny Európskej únie v roku 2017 na príjmoch z DPH až o 137 miliárd eur. Tento rozdiel medzi očakávanými príjmami z DPH a ich skutočne vybranou sumou sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne znížil, no stále je podľa Bruselu veľmi vysoký. Takýto značný výpadok príjmov z DPH tak podľa komisie opäť poukazuje na nutnosť komplexnej reformy pravidiel Európskej únie v oblasti DPH, ktorú komisia navrhla v roku 2017. Komisia tvrdí, že pre zabránenie podvodom s DPH a zavedenie funkčných pravidiel v prospech poctivých podnikov a obchodníkov je nepostrádateľná aj užšia spolupráca medzi členskými štátmi „Ak chceme dosiahnuť výraznejší pokrok, musíme pristúpiť k dôkladnej reforme systému DPH, ktorá by ho zocelila voči podvodom. Naše návrhy na zavedenie konečného systému DPH nakloneného podnikom sú stále na stole. Členské štáty si nemôžu dovoliť prizerať sa so založenými rukami, ako sa strácajú miliardy kvôli nelegálnym kolotočovým podvodom s DPH a vinou nesúladu v systéme,“ vyhlásil eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)