Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Vplyv príspevku na športovú činnosť dieťaťa na rodinné prostredie
23. 10. 2019
Novela Zákonníka práce prináša pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže sa zavádza možný nový účelovo viazaný príjem rodičov detí, ktorý podporuje výchovu detí k športu a môže zvyšovať aj disponibilný príjem viacdetných rodín.
Právnou úpravou môže byť podporené zdravé rodinné prostredie a jeho tvorba. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa tiež môže predstavovať nástroj, ktorý odstraňuje prekážky, ktorá bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí. Zároveň podpora športu u detí môže zabraňovať prenikaniu nežiaducich závislostí do rodín. Podporou športu detí sa môže zvyšovať aj vzájomná súdržnosť členov rodiny v prípade vykonávania športových aktivít spoločne s rodičmi. Zákon má pozitívne sociálne vplyvy - časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na športovú činnosť dieťaťa; a zároveň ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť, aby ich deti športovali. Tiež sa očakáva zvýšenie počtu športujúcich detí.
Vplyv príspevku na športovú činnosť dieťaťa na verejnú správu
21. 10. 2019
Novela Zákonníka práce má v prípade poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z dôvodu, že aj zamestnanci štátnej a verejnej správy môžu svojho zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, avšak to iba v prípade ak im ho ich zamestnávateľ dobrovoľne poskytne.
Na druhej strane má novela zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v predpokladaných znížených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť športujúcich detí v budúcnosti. Tiež má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie - očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorými sú športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, ktoré sú výlučne oprávnené na vydávanie účtovných dokladov potrebných k splneniu podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť.
Zákonník práce – príspevok na športovú činnosť dieťaťa
18. 10. 2019
Cieľom novely zákona (Zákonník práce) je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na pomernej úhrade výdavkov, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa.
Po novom sa spresňuje, že príspevok na športovú činnosť dieťaťa je možné poskytnúť v prípade, ak má zamestnanec viac detí vykonávajúcich športovú činnosť, v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, nie jednotlivo na každé dieťa zamestnanca v sume 275 eur za kalendárny rok; keďže oprávnenou osobou na tento príspevok je zamestnanec, nie každé jednotlivé dieťa zamestnanca.
Zákon sa doplní o ďalšiu podmienku, ktorou je maximálne obdobie športovej činnosti dieťaťa, na ktoré môže byť poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa v jednom kalendárnom roku. V prípade absencie tejto podmienky by mohlo napríklad dôjsť k situácii, že oprávnená osoba vydá doklad za športovú činnosť dieťaťa za neprimerane dlhé obdobie dopredu a dieťa neskôr prestane túto športovú činnosť vykonávať. Zároveň sa týmto odstránia niektoré možné aplikačné problémy súvisiace s posudzovaním splnenia podmienok na tento príspevok za obdobie, ktoré presahuje koniec kalendárneho roka, keďže športová činnosť musí byť dieťaťom vykonávaná vždy len v totožnom kalendárnom roku ako zamestnanec podal žiadosť o poskytnutie tohto príspevku u svojho zamestnávateľa. V prípade podania žiadosti zamestnanca o poskytnutie príspevku počas mesiaca december môže k jeho vyúčtovaniu u zamestnávateľa dôjsť aj v nasledujúcom kalendárnom roku, za predpokladu splnenia všetkých podmienok podľa § 152b ods. 5.
Billa zvýšila mzdy zaměstnancům v prodejnách průměrně o 1200 korun
18. 10. 2019
Supermarkety Billa v Česku od začátku října zvýšily základní mzdu zaměstnancům v prodejnách o pět procent, tedy průměrně o 1200 korun. Ve čtvrtek o tom informovala mluvčí řetězce Dana Bratánková. Na nárůstu platů se společnost, která patří do první desítky největších prodejců v ČR, dohodla s odbory. Letos zvýšila firma platy již podruhé, celkově tak od začátku roku zvedla v průměru základní mzdy zaměstnanců na prodejnách o 17 procent, uvedla Bratánková. Výši průměrného platu neuvedla.
Průměrný hrubý měsíční plat pokladního v obchodě podle portálu Platy.cz činí 22 935 korun, u prodavače pak 24 069 korun. Průměrná hrubá měsíční mzda v Česku letos ve 2. čtvrtletí vzrostla meziročně o 7,2 procenta na 34 105 korun a poprvé ve čtvrtletním sledování překonala 34 000 Kč. Podobně jako Billa navýšila letos platy svým pracovníkům v provozu většina tuzemských maloobchodních řetězců, jako jsou Albert a Tesco, anebo i velkoobchody Makro Cash & Carry. Například v diskontu Penny Market, který je s Billou součástí skupiny REWE International AG, se základní mzda pokladní na plný úvazek pohybovala na jaře mezi 23 až 28 tisíci korunami měsíčně. Supermarkety Billa v Česku loni podle výroční zprávy zvýšily tržby za prodej zboží o devět procent na 27,7 miliardy korun. Vzrostl i čistý zisk firmy o 60 procent na 591 milionů korun. Její obrat se podle Bratánkové pohybuje kolem 31 miliard korun. V Česku má řetězec 225 prodejen s více než šesti tisíci zaměstnanci.