Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Trináste platy firmy nechcú
15. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Odpad aj byty. Slovenské mestá hromadne zvyšujú dane
8. 11. 2019
Obedy zadarmo, rekreačné poukazy, vyššie mzdy v školstve, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane aj chodníková novela. Celý tento mix opatrení spôsobil, že mestám a obciam chýbajú alebo budú chýbať v rozpočtoch peniaze. Vládne balíčky sú pritom hlavným argumentom, prečo sa takmer všetky krajské mestá rozhodli pristúpiť k nepopulárnym opatreniam – zvyšovaniu daní a poplatkov.
To, čo spája väčšinu miest, je, že plánujú zvýšiť poplatky za odpad. Okrem Košíc, Bratislavy a Prešova si toto opatrenie zvolili všetky mestá. Napríklad každý obyvateľ Žiliny si priplatí za komunálny odpad ročne o 6,5 eura navyše. Dnes Žilinčania platia za smeti 21,1 eura. „Nízke sadzby spôsobujú mestám finančné problémy najmä kvôli tomu, že ich dotujú nad rámec vybraných poplatkov,“.
Osobitný bankový odvod je vlastne dvojité zdanenie
6. 11. 2019
Banky na Slovensku za osem rokov odviedli na daniach viac ako 1,2 miliardy eur a 97 miliónov eur do Fondu ochrany vkladov. Osobitný bankový odvod, kam banky uhradili ďalších 1,16 miliardy eur, je vlastne dvojité zdanenie. Uviedla to v stanovisku Slovenskej bankovej asociácie (SBA) k zmene osobitného bankového odvodu jej hovorkyňa Diana Priechodská Brodnianska. Pripomenula, že odvod sa mal platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 a má kryť náklady spojené s prípadnou finančnou krízou.
Do dnešného dňa slovenské banky ešte aj do tohto fondu odviedli 110 miliónov eur. Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá prispieva dvakrát na ten istý účel. Podľa Priechodskej Brodnianskej nie je pravda, že banky poskytujú menej úverov. Práve naopak, ich počet je najvyšší v histórii aj vďaka atraktívnym úrokovým sadzbám. Na Slovensku môžu klienti čerpať úvery s úrokovými sadzbami, ktoré sú tretie najnižšie v eurozóne.
Spomalenie ekonomiky zatiaľ nenúti zamestnávateľov prepúšťať
4. 11. 2019
Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky by sa zatiaľ nemalo podpísať pod výrazné prepúšťanie v podnikoch. Ak sa firmy rozhodnúť pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov, o prácu vo veľkých firmách pravdepodobne prídu ľudia v skúšobnej dobe alebo dohodári. Ukázal to prieskum, ktorý pre TASR dala vypracovať ČSOB banka na vzorke 617 respondentov. Firmy nie sú nútené v dôsledku slabšieho hospodárskeho rastu pristúpiť k prepúšťaniu.
Túto možnosť v prieskume uviedlo až 87,5 percenta opýtaných, urobiť tak musí iba 12,5 percenta firiem. Spomedzi nich viac ako tretina uviedla, že prepúšťať plánuje nevýkonných zamestnancov, ďalších 18 percent firiem prepustí dohodárov a 18 percent firiem sa rozlúči so zamestnancami v skúšobnej dobe. Z hľadiska veľkosti obratu sa do prieskumu zapojilo málo malých firiem. V prípade veľkých podnikov plánuje prepúšťať zamestnancov v skúšobnej dobe 18 percent firiem, 34 percent spomedzi týchto zamestnávateľov plánuje prepustiť brigádnikov. V prípade stredne veľkých firiem pätina prepustí dohodárov. Prieskum tiež ukázal, že ak sa firmy rozhodnú znižovať stavy, najviac by sa to malo dotknúť Trnavského (19,6 percenta) a Prešovského kraja (18,9 percenta). Väčšina firiem sa však naprieč krajmi zhodla, že nie sú nútení prepúšťať. Najvýraznejšie túto možnosť uviedli firmy v Nitrianskom, Bratislavskom a Žilinskom kraji.