Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Finančný príspevok na stravovanie
31. 5. 2021
Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinná od 1. 3. 2021 priniesla zmeny v stravovaní zamestnancov.
Od marca sa zamestnanci môžu rozhodnúť medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý má byť účelovo viazaný na stravovanie. Znamená to, že zamestnávateľ by namiesto stravného lístku poskytol zamestnancovi priamo peniaze, ak si to zamestnanec zvolí. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.
Právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom, alebo inom zmluvnom stravovacom zariadení. Takže zamestnávateľ, ktorý nebude zabezpečovať stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, má od marca 2021 povinnosť umožniť zamestnancom vybrať si medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky (gastrolíska) a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Za tým účelom je zamestnávateľ povinný upraviť pravidlá, akým spôsobom sa bude realizovať výber zamestnanca, teda bude musieť určiť:
• primeranú lehotu na výber zo strany zamestnanca,
• minimálnu dobu, počas ktorej je zamestnanec viazaný svojím výberom (najviac však 24 mesiacov),
• postup v prípade, že zamestnanec v určenej lehote výber neuskutoční.
Podrobnosti tohto výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.
Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancom. Minimálnu a maximálnu výšku finančného príspevku na stravovanie určuje Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare).
K
Zvyšovanie DPH nie je cesta, hovorí SaS
5. 5. 2021
Poslanec za SaS a šéf výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič hovoril o tom, že liberáli sú zásadne proti zvyšovaniu DPH na 25 percent, ktoré avizoval minister financií Igor Matovič.
Viskupič poznamenal, že výber DPH funguje veľmi dobre a je na vysokej úrovni. "Keď niečo funguje, nemeňme to," povedal. Poslanec sa obáva, že v prípade zvýšenia sadzby DPH výber klesne.
Poslanec zároveň popísal sedem negatívnych dopadov na slovenskú ekonomiku, ktoré by malo zvýšenie DPH.
"Ak sa zvýši DPH, tak sa musí preniesť do cien a budeme to platiť všetci občania. Najvyšší dopad je vždy pre nízkopríjmové skupiny," povedal.
Druhým problémom podľa neho bude to, že v prípade zvýšenia DPH narastie ochota ľudí odísť si nakúpiť za hranice, kde sa ceny tovarov stanú výhodnejšími. Zníži sa tak konkurencieschopnosť obchodníkov voči zahraničiu.
Viskupič varoval aj pred tým, že vyššie dane znížia konkurencie schopnosť Slovenska. Tá je podľa poslanca už teraz na zlej úrovni a potrebujeme ju zvyšovať.
V
Sociálne poistenie po novele
3. 5. 2021
Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z. vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatuje, že § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s požiadavkou rovnosti (čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky) pri zabezpečovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu znižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že poistenec do fondu starobného poistenia neplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme povinných príspevkov na starobné sporenie (II. pilier). Rovnaký princíp sa aktuálne uplatňuje aj pri znížení sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa.
Novelou zákona sa v súlade s nálezom ústavného súdu zrušilo krátenie sumy minimálneho dôchodku poberateľom starobného dôchodku z dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia a v tejto súvislosti aj zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so sporiteľmi - poberateľmi starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (I. pilier) pri posudzovaní celkového dôchodkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku.
K
Zdravotné poistenie – novela zákona
3. 5. 2021
Základným cieľom novely zákona je vytvorenie právnej úpravy, ktorá môže prispieť k eliminácii možnosti ohrozenia života, zdravia alebo neľudského alebo zlého zaobchádzania s dieťaťom.
Novela zákona od mája 2021 zavádza oznamovaciu povinnosť zdravotnej poisťovne voči orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Touto oznamovacou povinnosťou sa má zabezpečiť možnosť, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohol preveriť podľa oprávnení1 informácie o tom, že by dieťa (poistenec) mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
K