Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
SaS nesúhlasí so zvýšením odvodov
4. 8. 2021
SaS nemôže súhlasiť s návrhom na zvýšenie odvodov, ktorý je súčasťou prvej časti dôchodkovej reformy z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina). Uviedol to štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec na sociálnej sieti.
"Kolegovia na ministerstve práce sa zrejme rozhodli strihnúť si toto leto v štýle jednostrannosti. Najprv na pripomienkovanie predložili zákon o sociálnej ekonomike, v ktorom navrhujú bizarnú úpravu rodinného podnikania, s ktorou - ani pri najlepšej vôli - nemôžeme súhlasiť. Jednostranne a bez dohody s nami," napísal Oravec a dodal, že teraz zase rezort práce prichádza s návrhom na zvýšenie odvodov, s ktorým taktiež nemôžu liberáli súhlasiť. Navyše aj v tomto prípade k tomu došlo jednostranne a bez dohody.
V
Zrušenie odvodových stropov spôsobí odchod expertov
2. 8. 2021
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) nesúhlasí s návrhom na zrušenie odvodových stropov, tak ako ho prezentoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
Tento krok je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, neprispeje k stabilizácii ekonomiky v súčasnom pandemickom období a v konečnom dôsledku spôsobí odlev vysoko kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia, uviedla SOPK.
„Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení deklarovala ako jeden z cieľov zníženie vysokého odvodového zaťaženia, takže návrh na zrušenie odvodových stropov je v rozpore s tým, k čomu sa vláda pred viac ako rokom zaviazala,“ tvrdí komora.
V súčasnosti podľa SOPK absolútne nie je dôvod rušiť stropy na platenie sociálnych odvodov, keďže situácia v podnikoch v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19 stále nie je stabilizovaná.
V
Vylúčiť daňovo nespoľahlivé osoby má novela daňového poriadku
7. 7. 2021
Vylúčiť daňovo nespoľahlivé osoby má novela zákona o správe daní (daňový poriadok) z dielne Ministerstva financií, ktorú v stredu prerokovala a schválila vláda. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 15. novembra 2021.
"Primárnym cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností," spresnil v dôvodovej správe rezort financií.
Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napríklad včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak, tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.
V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje podľa MF aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb.
V
Dnes je posledný deň na podanie a zaplatenie daní
2. 7. 2021
Na podanie odloženého daňového priznania k dani z príjmov zostáva už iba jeden deň. Daňovníci, ktorí si jeho podanie odložili, tak musia spraviť do stredajšej polnoci.
Predĺžiť si lehotu na jeho podanie totiž už nie je možné. Daňové priznanie je treba nielen podať, ale daň musia klienti aj zaplatiť, upozornila Finančná správa.
Ak daňovníkovi, ktorý si odložil podanie daňového priznania do 30. júna, vznikne preplatok na dani, finančná správa mu ho vráti najneskôr do 9. augusta. Tí, ktorí si odložili podanie, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v predĺženom termíne.
Do konca septembra môžu podať daňové priznanie len daňovníci, ktorí majú príjmy zo zahraničia. Tí si mohli lehotu predĺžiť o šesť mesiacov.
Finančná správa zároveň pripomenula, že daňovníci sa pre krízu spôsobenú novým koronavírusom mohli vyhnúť vyrubeniu úroku z omeškania a uloženiu pokuty za nepodanie daňového priznania za obdobie od 12. marca do 31. decembra minulého roka. Splniť si svoje povinnosti ale musia do 30. júna tohto roka.
V