Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Ročné zúčtovanie poistného z hľadiska dane z príjmov
19. 8. 2021
Zdravotné poisťovne vykonajú v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2020 výpočet sumy poistného z ročného vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného.
Po vykonanom ročnom zúčtovaní poistného a vysporiadaní rozdielov z tohto zúčtovania vo vzťahu k zdravotným poisťovniam je aktuálne premietnutie nedoplatkov z tohto ročného zúčtovania do základu dane z príjmov a zdanenie preplatkov.
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného do 31. septembra 2021. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2020, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2021.
O výsledku ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa informuje výkazom nedoplatkov (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok).
Platiteľ poistného môže do 15 dní odo dňa doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov alebo podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Platiteľ poistného je povinný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.
K
Nový nárok na ošetrovné
16. 8. 2021
Sociálna poisťovňa na žiadosť znovu rozhodne o nároku poistenca na ošetrovné k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak tento deň spadá do obdobia odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. júna 2021.
Uvedená inštitúcia na žiadosť znovu rozhodne o tomto nároku k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti nasledujúcemu po 31. decembri kalendárneho roka a po 30. júni kalendárneho roka.
K
Nárok na úrazový príplatok
16. 8. 2021
Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak
a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia,
b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Suma úrazového príplatku je
a) 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365, ak nárok na úrazový príplatok vznikol.
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 citovaného právneho predpisu, ak ide o zamestnanca uvedeného v písm. a).
Právnická osoba, pre ktorú takáto fyzická osoba vykonávala činnosť, je povinná vydávať na žiadosť tejto fyzickej osoby príslušné potvrdenie.
K
Obdobie dôchodkového poistenia
12. 8. 2021
Na účely minimálneho dôchodku je potrebné chápať ako obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku rozdielne.
Ide o obdobie získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určí najmenej v hodnote 0,241,
b) pred 1. 1. 1993,
c) v cudzine (na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa pod pojmom cudzina rozumie iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná) alebo
d) v kalendárnom roku,
• v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný alebo invalidný dôchodok,
• do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004.
V prípade, že obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.
K