Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Výška dávky tehotenského
19. 8. 2021
Tehotenské je novou dávkou v sociálnom poistení. Nárok na predmetnú dávku nemocenského poistenia sa uplatňuje žiadosťou o tehotenské. Je to tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré nie je voľne dostupné (rovnako ako napr. potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti).
Výška tejto dávky je 15 % denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 55 zákona o sociálnom poistení), pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 57) alebo úhrnu denných vymeriavacích základov (určeného podľa ust. § 58). Takto určená výška tehotenského je však najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výška tehotenského sa určila na úrovni 15 % denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky, ale zároveň sa stanovilo, aby výška tehotenského nebola nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu. Minimálna výška pritom platí rovnako bez ohľadu na to, či nárok na tehotenské vznikol z jedného poistenia alebo viacerých poistení. Uvedené sa zakotvilo ako minimálny štandard zabezpečenia navýšenia príjmu na úhradu zvýšených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom.
V praxi to znamená, že keď maximálny denný vymeriavací základ na rok 2021 je určený sumou 71,8028 eur, minimálne tehotenské na kalendárny deň v roku 2021 je 7,18028 eur a maximálne tehotenské na kalendárny deň v roku 2021 je 10,77042 eur.
Ak nárok na tehotenské vznikne zamestnankyni, ktorá bola z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú, horšie platenú prácu, navrhlo sa určiť sumu tehotenského z vymeriavacích základov zistených za obdobie pred preradením zamestnankyne na inú prácu.
Dávka je poistenkyni vyplácaná Sociálnou poisťovňou do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tehotenské vypláca.
K
Ročné zúčtovanie poistného z hľadiska dane z príjmov
19. 8. 2021
Zdravotné poisťovne vykonajú v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2020 výpočet sumy poistného z ročného vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného.
Po vykonanom ročnom zúčtovaní poistného a vysporiadaní rozdielov z tohto zúčtovania vo vzťahu k zdravotným poisťovniam je aktuálne premietnutie nedoplatkov z tohto ročného zúčtovania do základu dane z príjmov a zdanenie preplatkov.
Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného do 31. septembra 2021. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2020, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2021.
O výsledku ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa informuje výkazom nedoplatkov (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok).
Platiteľ poistného môže do 15 dní odo dňa doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov alebo podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Platiteľ poistného je povinný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.
K
Nový nárok na ošetrovné
16. 8. 2021
Sociálna poisťovňa na žiadosť znovu rozhodne o nároku poistenca na ošetrovné k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak tento deň spadá do obdobia odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. júna 2021.
Uvedená inštitúcia na žiadosť znovu rozhodne o tomto nároku k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti nasledujúcemu po 31. decembri kalendárneho roka a po 30. júni kalendárneho roka.
K
Nárok na úrazový príplatok
16. 8. 2021
Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak
a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia,
b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Suma úrazového príplatku je
a) 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365, ak nárok na úrazový príplatok vznikol.
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 citovaného právneho predpisu, ak ide o zamestnanca uvedeného v písm. a).
Právnická osoba, pre ktorú takáto fyzická osoba vykonávala činnosť, je povinná vydávať na žiadosť tejto fyzickej osoby príslušné potvrdenie.
K