Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Novela daňového poriadku
22. 11. 2021
Primárnym cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.
Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.
V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb. Zámerom je, aby mal správca dane, na základe zákonom ustanovených dôvodov, možnosť rozhodnúť o vylúčení osoby, ktorá je štatutárom spoločnosti, ktorá si však riadne neplní svoje povinnosti. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť najmä štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.
S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa rušia osvedčenia o registrácii tzv. kartičky. Za týmto účelom sa upravujú aj príslušné ustanovenia zákonov o spotrebných daniach.
K
Novelou zákona o sociálnom poistení
22. 11. 2021
Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, v zákone o sociálnom poistení upravuje situáciu, aby sa na zamestnanca, ktorý je od 1. decembra 2021 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, nevzťahovalo prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého nárok na pandemické nemocenské počas krízovej situácie vznikne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo ustanovenej výške.
K
V priemysle prekročila priemerná mzda 1 250 eur
12. 11. 2021
Slováci zarobili v priemere v septembri 2021 viac ako pred rokom. Najviac si polepšili pracovníci vo veľkoobchode a ubytovaní, ktorým vzrástla reálna mzda o viac ako sedem percent. Vyplýva to z aktuálnych údajov štatistického úradu. Len v dvoch sledovaných odvetviach došlo k poklesu reálnych miezd. Konkrétne pri dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a v poštových službách a službách kuriérov.
Priemerná nominálna mzda v priemysle dosiahla úroveň 1 251 eur, čo v reálnom vyjadrení predstavuje len nárast o pol percenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Najviac zarábajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia, ich priemerná mzda dosahuje 2 136 eur. Reálne si polepšili o 2,6 percenta.
Reálny rast platov ovplyvňuje inflácia, ktorá sa v septembri vyšplhala na 5,1 percenta. To znamená, že len vzhľadom na životné náklady platy stúpli iba tým zamestnancom, ktorí si v nominálnom vyjadrení polepšili o viac ako 5,1 percenta.
V
Úprava v asignácii dane v nadväznosti na úpravu zákona o bankách
4. 11. 2021
Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) sa v nadväznosti na úpravu zákona o bankách má odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.
Uvedené znamená, že:
– ak prijímateľ podielu zaplatenej dane požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok vymedzených v § 50 ods. 6 písm. d), e), g), h) a j) ZDP do 30. 11. bežného roka, notár overí uvedené skutočnosti automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej príslušnej banke alebo pobočke zahraničnej banky. Tento postup sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, ktorí sa budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch.
– v aktuálnom roku 2021 notári budú zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení bánk. Ak prijímateľ podielu zaplatenej dane preukáže v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a že nedošlo k zmene čísla účtu tohto prijímateľa, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár uvedenú skutočnosť automatizovane overí.
Podmienky osvedčované notárom podľa § 50 ods. 6 ZDP po novele:
– písm. d) – prijímateľ je osobou uvedenou v § 50 ods. 4 ZDP, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v § 50 ods. 5 ZDP
– písm. e) – prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h)
– písm. g) – prijímateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov
– písm. h) – prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu; to neplatí v prípadoch doplnených novelou
– písm. j) - prijímateľ je zapísaný do registra právnických osôb.
K