Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Do konca roka zdravotníci dostanú 2500 eur, tvrdí Ministerstvo zdravotníctva
16. 12. 2022
Stabilizačný príspevok bude zdravotníkom vyplatený na dvakrát, do konca roka dostanú 2500 eur. Druhá časť príspevku sa vyplatí v závislosti od prijatia alebo neprijatia legislatívnej úpravy, ktorá má zabezpečiť oslobodenie od zdravotných a sociálnych odvodov.
Jej platnosť je závislá od schválenia Národnou radou a podpisu prezidentky Zuzany Čaputovej. Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.
V
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na zákon o pomoci v hmotnej núdzi
9. 12. 2022
Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi medzi osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, patria rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
To znamená, že od 1. Januára 2023 by sa mali posudzovať pre uvedené účely aj rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktorí majú príjem do 350,00 eur.
V súvislosti s pomocou v hmotnej núdzi je potrebné spomenúť, že jednou z podmienok na tzv. Aktivačný príspevok, ktorý je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce, je skutočnosť že výška príjmu zo závislej činnosti člena domácnosti je najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy [viď § 12 ods. 3 písm. A) zákona o pomoci v hmotnej núdzi].
Ďalej v zmysle § 16 ods. 1 písm. A) zákona o pomoci v hmotnej núdzi platí, že tzv. Osobitný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorému vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jeho dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.
V
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na priemerný zárobok zamestnanca
5. 12. 2022
V zmysle § 134 ods. 5 zákonníka práce v prípade, že priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu výške minimálnej mzdy.
Obdobne v prípade, že odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve a zistený priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok upraviť na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku.
K
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na náhradu za pracovnú pohotovosť
5. 12. 2022
Zákonník práce upravuje v § 96 ods. 3 nárok na náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku priamou väzbou na výšku minimálnej mzdy.
Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku“ (t.j. Času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva) patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu – t. J. Od 1. Januára 2023 pôjde o sumu 4,023 eura za hodinu. V tejto súvislosti však pre úplnosť treba pripomenúť, že ak by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na poskytnutí náhradného voľna za túto „neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku“, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna, pričom za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
K