Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Štát zvýši maximálnu dávku v nezamestnanosti
12. 6. 2023
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti a garančného poistenia, ktoré svojim poistencom vypláca Sociálna poisťovňa, bude od 1. júla vyššia. „Zvýši o viac ako 91 eur mesačne a dávka garančného poistenia stúpne o 279 eur,“ informoval Aktuality.sk hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti budú dostávať noví žiadatelia. Ide o ľudí, ktorí sa po 1. júli 2023 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 608 eur mesačne.
O 279 eur mesačne sa od 1. júla 2023 zvýši aj maximálna dávka garančného poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti dosiahne od 1. júla 2023 pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 329,10 eur (v súčasnosti je 1 234,30 eur) a pri 30-dňovom mesiaci bude predstavovať 1 286,20 eur (v súčasnosti 1 194,50 eur). „Noví žiadatelia o dávku tak budú dostávať maximálnu dávku vyššiu o viac ako 91 eur mesačne. Poberať ju možno najviac 6 mesiacov. Nová hranica maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa bude týkať len tých dávok, na ktoré vznikne nárok od 1. júla 2023. Poistencom, ktorí už dávku poberajú, sa výška dávky od júla nemení,“ ozrejmil hovorca.
Nárok majú aj živnostníci. Aj keď živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú povinne poistení, môžu získať nárok na dávku. Priznajú im ju, ak boli potrebné obdobie dobrovoľne poistení. „Na posúdenie nároku na dávku pritom nemá vplyv to, akým spôsobom bol pracovnoprávny vzťah ukončený (dohodou či výpoveďou) a ani to, či išlo o pracovný pomer na určitý, resp. neurčitý čas. Podrobnosti sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne v rubrike Dávka v nezamestnanosti,“ poznamenal Kontúr.
S
Uplatnenie nároku na rodičovský príspevok
5. 6. 2023
Oprávnený zákonný zástupca si môže svoj nárok na rodičovský príspevok v prípade neúspešného umiestnenia dieťaťa do materskej školy uplatniť najneskôr do 31. júla roka, v ktorom podávala žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie.
Podľa § 59 ods. 4 druhá veta školského zákona sa žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podáva v čase od 1. mája do 31. mája. Podľa § 59 ods. 7 druhá veta školského zákona o prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Novela školského zákon tak ponechala zákonnému zástupcovi dostatočný čas na preukázanie nároku. Štátu zase necháva dostatočný čas na spracovanie žiadostí tak, aby mohol začať od septembra (času, kedy malo dieťa nastúpiť na predprimárne vzdelávanie) vyplácať príspevok.
Právna úprava pri určovaní nároku na príspevok počíta aj s posudzovaním dostupnosti materskej školy. Úmyslom predkladateľa novely zákona bolo ponechať posúdenie nároku na správnej úvahe. V praxi totiž môžu nastať situácie, že materská škola nebude priamo v mieste trvalého bydliska dieťaťa, no bude dostupná napr. prostredníctvom školského autobusu. V takom prípade bude o dostupnosti rozhodovať úrad práce sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa § 5 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku.
K
Miestne dane a miestne poplatky – zmeny v sadzbách
5. 6. 2023
Cieľom novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je dodatočne upresniť ustanovenie zákona o určení ročnej sadby dane zo stavieb, presnejšie upresniť povinnosť správcu dane upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane.
Touto novelou zákona sa určuje, že uvedený násobok najnižšej ročnej sadzby dane sa vzťahuje na sadzby dane určené v jednotlivej časti obce, ak má obec určené jednotlivé časti v zmysle § 17a zákona, resp. na sadzby dane určené v jednotlivom katastrálnom území, ak má obec viac katastrálnych území. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti, čo nie je vhodné ani vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku.
Zároveň sa ustanovilo posunúť splnenie povinnosti zavedenia upraviť rozdiel medzi ročnými sadbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane zo zdaňovacie obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027. Odloženie uvedenej povinnosti o 3 roky umožní sa obciam a mestám lepšie pripraviť na túto novú skutočnosť. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia zákona spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti už od 1. januára 2024.
K
Národná rada nepodporila návrh, ktorý znižoval DPH na základné potraviny na 5 %
19. 5. 2023
Daň z pridanej hodnoty (DPH) na vymedzený okruh základných potravín sa nezníži na 5 %.
Národná rada nepodporila návrh, ktorý znižoval DPH na základné potraviny na 5 %
Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania. Návrh predložila skupina nezaradených poslancov z mimoparlamentnej strany Hlas-SD.
Návrh bol podľa predkladateľov reakciou na výrazné zvyšovanie cien potravín na Slovensku. „Zníženie sadzby DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc obyvateľom. V okolitých štátoch pristúpili k takýmto krokom okamžite po vyhodnotení miery inflácie za predchádzajúci rok," konštatovali v dôvodovej správe.
Priamy predaj z dvora mal byť podľa návrhu úplne oslobodený od DPH. Dôvodom bola podpora prvovýrobcov, teda farmárov, pestovateľov plodín a chovateľov zvierat, ktorí svoje produkty predávajú priamo konečnému spotrebiteľovi alebo lokálnej maloobchodnej prevádzkarni.
B