Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Zrušenie poplatkov za úverový účet Smer nepodporil
12. 11. 2012
Novelu Občianskeho zákonníka, ktorou sa mali zrušiť poplatky za vedenie úverového účtu poslanci nepodporili.
Klienti bánk sa budú musieť spoľahnúť na spotrebiteľské organizácie alebo vlastný súdny spor s bankou.
Smer nepodporil návrh novely Občianskeho zákonníka predložený poslankyňou. Návrhom chceli zrušiť poplatky za vedenie úverových účtov v bankách a nebankových inštitúciách.
V spotrebiteľských zmluvách by tak mali finančné inštitúcie zakázané žiadať klienta o odplatu za zriadenie, vedenie, správu či zrušenie úverového účtu.
O mladých ľudí firmy nestoja
5. 11. 2012
Rezort práce odhaduje, že projekty na podporu zamestnanosti mladých vytvoria vyše 10-tisíc pracovných miest.
Finančné problémy, nedostatok zákaziek, Zákonník práce a odvody. To sú dôvody, pre ktoré firmy zatiaľ nejavia záujem o projekty na pomoc mladým na úradoch práce. Rezort na ne vyčlenil 70 miliónov eur. Medzi ne patrí napríklad aj preplácanie 95-percentnej časti minimálnej mzdy na nového zamestnanca.
Rezort práce chce vďaka projektu na podporu zamestnanosti pomôcť viac ako desaťtisícom mladých ľudí evidovaných na úrade práce viac ako tri mesiace.
Na úrade práce má zamestnanec na klienta mesačne 58 sekúnd
5. 11. 2012
Personálne zabezpečenie služieb zamestnanosti má Slovensko spomedzi členských krajín OECD najhoršie.
Úrady práce získajú rozšírené kompetencie, aby mohli flexibilnejšie pracovať s nezamestnanými.
S tým súvisí aj navrhovaná zmena príspevkov v novele zákona o službách zamestnanosti.
Riaditelia úradov tak dostanú väčšiu voľnosť pri využívaní jednotlivých príspevkov podľa miestnych potrieb.
Budú teda môcť uprednostňovať tie príspevky, ktoré prinášajú reálne výsledky pre podporu zamestnanosti v regióne.
Štátu na daniach najviac prispejú banky
30. 10. 2012
Štát prvýkrát ukázal, ktoré firmy na budúci rok najviac doplatia na zvýšenie daní z 19 na 23 percent.
Nové sadzby najviac ukroja zo ziskov bankového sektora. Na celkových výnosoch štátu z firemných daní sa podieľajú viac ako desatinou. Len na daniach si tak môžu pri nezmenených ziskoch priplatiť až 37 miliónov eur.
V „rebríčku“ najväčších platcov dane sú hneď za bankami energetici a veľkoobchod.
Ostatné firmy tiež majú niekoľko možností, ako znížiť negatívne dosahy vyšších daní. Jednou z nich je optimalizácia, časť firiem si môže preniesť sídlo spoločnosti do zahraničia. Okrem toho si však treba uvedomiť aj fakt, že veľkú časť slovenskej dane z príjmu platia firmy s medzinárodnými aktivitami či zahraničnými vlastníkmi.