Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Sociálna poisťovňa zvýšila 1,75 milióna dôchodkov, oddlžila 65 percent kandidátov cez generálny pardon
26. 7. 2023
V augustovom výplatnom termíne vyplatí po prvý raz Sociálna poisťovňa aj všetky dôchodkové dávky spolu s doplatkom valorizácie za jún 2023.
Sociálna poisťovňa premieta počas letných mesiacov do svojej rozhodovacej činnosti viaceré legislatívne zmeny.
Tento mesiac prepočítala a zvýšila 1,75 milióna dôchodkových dávok, zvyšuje minimálne dôchodky a prepočítava exekučné zrážky. Pokračuje aj oddlžovanie dlžníkov, ktorí spĺňajú podmienky generálneho pardonu.
V rámci neho oddlžila Sociálna poisťovňa približne 65 percent predpokladaných kandidátov...
B
(Zdroj: hnonline.sk/finweb/ekonomika/)
Koľko zarábajú Slováci? Mzdy porážajú infláciu iba v troch sektoroch
13. 7. 2023
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev.
Príjmy zamestnancov vo väčšine odvetví slovenskej ekonomiky rástli v máji pomalšie ako inflácia, reálne zárobky stúpli len v troch z desiatich sektorov.
V absolútnom vyjadrení si najviac, medziročne o 17 percent, prilepšili pracovníci v ubytovacích službách. Naopak, v stavebníctve sa mzdy zvýšili len o 1,4 percenta.
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných sektoroch klesli, v stavebníctve takmer o desatinu.
Zníženie kúpyschopnosti väčšiny pracovníkov sa už niekoľko mesiacov prejavuje tiež napríklad v tržbách slovenského maloobchodu, ktoré v máji reálne klesli v medziročnom porovnaní štvrtý mesiac v rade.
Naďalej hodnotu miezd výrazne "decimovala" vysoká inflácia. V ubytovaní boli reálne mzdy medziročne vyššie o 4,4 percenta, vo vybraných trhových službách o 3,3 percenta a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,4 percenta. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne poklesli. Najviditeľnejšie v stavebníctve až o viac ako deväť percent, a tiež v informáciách a komunikácii o 7,4 percenta.
Nominálna mesačná mzda v súhrne za päť mesiacov roka 2023 vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, v siedmich z nich dvojciferným tempom. Po započítaní vplyvu inflácie od začiatku roka rast reálnych miezd zaznamenalo len ubytovanie o 4,2 percenta a veľmi mierne aj podniky pôsobiace v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných odvetviach mali zamestnanci nižšiu reálnu hodnotu miezd. Reálne mzdy najviac poklesli v informáciách a komunikácii o viac ako šesť percent, v priemysle a aj v doprave a skladovaní takmer o štyri percentá.
V
Štát a samosprávy sa odtrhli od reality. Mzdy ich zamestnancov rastú rýchlejšie ako vo firmách
13. 7. 2023
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia.
Mzdy v štátnej a verejnej správe rastú čoraz rýchlejšie než v súkromnom sektore. Dokonca sa rozdiel medzi nimi za posledné roky neustále zväčšuje. Takýto vývoj však nie je dlhodobo udržateľný a naznačuje, ako sa hospodárenie štátu úplne odpútalo od ekonomickej reality.
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia, pričom práve ten financuje štát.
Mzdy vo verejnom sektore v minulosti rástli rýchlejšie ako v súkromnom. Aj keď vlani to tak už nebolo, pretože štát vysokú infláciu do valorizácie miezd svojich pracovníkov premietol až v tomto roku. Je to preto, že štát mzdy svojich zamestnancov dokáže určovať takpovediac od stola a v mnohých funkciách dovtedy ponúkal a dodnes ponúka naozaj neprimerane nízke mzdy.
Sektor aktuálne neponúka taký vysoký rast platov aj preto, že rýchlejšie rastie jeho ziskovosť. Väčšia časť ekonomického koláča smeruje k firmám ako k zamestnancom. Predchádzajúce roky to však bolo zase naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce...
B
Výrobcom liehovín na Slovensku sťažila podnikanie výrazne vyššia daň
10. 7. 2023
Najviac výrobcov alkoholických nápojov pôsobí v Bratislavskom kraji, za ním nasledujú Nitriansky a Trnavský kraj.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí spolu 147 subjektov, ktoré sa zaoberajú výrobou alebo miešaním liehovín. Z toho je 96 firiem, či už akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným, a zvyšných 51 subjektov predstavujú podnikatelia – fyzické osoby.
V porovnaní s celkovými číslami za minulý rok sa počet liehovarníkov mierni znížil, keďže v roku 2022 pôsobilo na Slovensku spolu 149 takýchto subjektov. Z toho bolo 97 firiem a 52 podnikateľov. Oproti roku 2021 však možno hovoriť o náraste, keďže vtedy sa výrobou a miešaním liehovín zaoberalo spolu 139 subjektov, z čoho bolo 89 spoločností a 50 fyzických osôb.
Výrobcovia liehovín sa na Slovensku musia od apríla tohto roka popasovať so zvýšenou sadzbou spotrebnej dane na lieh, ktorá stúpla o 30 percent. Pôvodne platná základná sadzba dane 1080 eur na hektoliter 100 percentného alkoholu je tak po novom 1404 eur. V roku 2022 pritom vybrala finančná správa spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 235,9 milióna eur...
B