Sadzba dane zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP
27. 5. 2025
Ide o zistenie z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, to je z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zníženého o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu), sa uplatní 15 % - ná sadzba dane z príjmov, ak príjmy (výnosy) daňovníka za zdaňovacie obdobie podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sú v roku 2025 vo výške neprevyšujúcej sumu 100 000 eur. Pri sadzbe dani 15 % sa neuplatňuje progresivita zdanenia pri presiahnutí základu dane vo výške 48 441,43 eur, ak daňovník nepresiahne celkové príjmy 100 000 eur. V tomto prípade sa zvyšuje limit dosiahnutých zdaniteľných príjmov zo 60 000 eur na 100 000 eur.
Sadzba dane o základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov t. j. z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov – z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zníženého o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu) a v prípade, ak príjmy (výnosy) fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sú vo výške prevyšujúcej sumu 100 000 eur, uplatní sa táto sadzba dane z príjmov:
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8 – násobok sumy platného životného minima vrátane. Sadzba dane z príjmov vo výške 19 % sa teda uplatní na tú časť základu dane, ktorá nepresiahne sumu 48 441,43 eur(vrátane),
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8 – násobok platného životného minima. Sadzba dane z príjmov vo výške 25 % sa teda uplatní na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 48 441,43 eur.
K
Zvyšovanie dôchodkových dávok
27. 7. 2023
Sociálna poisťovňa počas letných mesiacov do svojej rozhodovacej činnosti premieta viaceré legislatívne zmeny prijaté v posledných týždňoch. V júli prepočítala a zvýšila 1,75 milióna dôchodkových dávok, zvyšuje aj minimálne dôchodky a prepočítava exekučné zrážky.
„Zvýšené, teda valorizované sumy dôchodkov dostanú dôchodcovia spolu s rozhodnutiami vyplatené v augustových výplatných termínoch aj s doplatkom za júl. Sociálna poisťovňa tiež pokračuje v priznávaní a výplate rodičovských dôchodkov, ku ktorým po novom pribudla ďalšia skupina poistencov – invalidní výsluhoví dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku,“ pripomenul hovorca.
Od 1. augusta 2023 bude Sociálna poisťovňa počas najbližších dvoch rokov postupne prehodnocovať percento invalidity u niektorých invalidných dôchodcov a zvyšovať sumu invalidného dôchodku. Bude tak robiť automaticky, teda bez osobitnej žiadosti. Vyplýva to zo zmien Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá rozšírila percento invalidity pri niektorých ochoreniach.
Zamestnávatelia v potravinárstve a v živočíšnej výrobe budú za svojich zamestnancov pol roka platiť nižšie odvody. Prvýkrát za nich nebudú platiť poistné za august 2023 a naposledy za január 2024.
Zamestnávatelia budú v tomto období platiť iba poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie. Naďalej budú mať vykazovaciu povinnosť vo vzťahu k poistnému za zamestnávateľa. Zamestnávateľom odporúčame, aby si skontrolovali a prípadne aktualizovali svoj zverejnený SK NACE kód.
B
Sociálna poisťovňa zvýšila 1,75 milióna dôchodkov, oddlžila 65 percent kandidátov cez generálny pardon
26. 7. 2023
V augustovom výplatnom termíne vyplatí po prvý raz Sociálna poisťovňa aj všetky dôchodkové dávky spolu s doplatkom valorizácie za jún 2023.
Sociálna poisťovňa premieta počas letných mesiacov do svojej rozhodovacej činnosti viaceré legislatívne zmeny.
Tento mesiac prepočítala a zvýšila 1,75 milióna dôchodkových dávok, zvyšuje minimálne dôchodky a prepočítava exekučné zrážky. Pokračuje aj oddlžovanie dlžníkov, ktorí spĺňajú podmienky generálneho pardonu.
V rámci neho oddlžila Sociálna poisťovňa približne 65 percent predpokladaných kandidátov...
B
(Zdroj: hnonline.sk/finweb/ekonomika/)
Koľko zarábajú Slováci? Mzdy porážajú infláciu iba v troch sektoroch
13. 7. 2023
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev.
Príjmy zamestnancov vo väčšine odvetví slovenskej ekonomiky rástli v máji pomalšie ako inflácia, reálne zárobky stúpli len v troch z desiatich sektorov.
V absolútnom vyjadrení si najviac, medziročne o 17 percent, prilepšili pracovníci v ubytovacích službách. Naopak, v stavebníctve sa mzdy zvýšili len o 1,4 percenta.
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných sektoroch klesli, v stavebníctve takmer o desatinu.
Zníženie kúpyschopnosti väčšiny pracovníkov sa už niekoľko mesiacov prejavuje tiež napríklad v tržbách slovenského maloobchodu, ktoré v máji reálne klesli v medziročnom porovnaní štvrtý mesiac v rade.
Naďalej hodnotu miezd výrazne "decimovala" vysoká inflácia. V ubytovaní boli reálne mzdy medziročne vyššie o 4,4 percenta, vo vybraných trhových službách o 3,3 percenta a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,4 percenta. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne poklesli. Najviditeľnejšie v stavebníctve až o viac ako deväť percent, a tiež v informáciách a komunikácii o 7,4 percenta.
Nominálna mesačná mzda v súhrne za päť mesiacov roka 2023 vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, v siedmich z nich dvojciferným tempom. Po započítaní vplyvu inflácie od začiatku roka rast reálnych miezd zaznamenalo len ubytovanie o 4,2 percenta a veľmi mierne aj podniky pôsobiace v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných odvetviach mali zamestnanci nižšiu reálnu hodnotu miezd. Reálne mzdy najviac poklesli v informáciách a komunikácii o viac ako šesť percent, v priemysle a aj v doprave a skladovaní takmer o štyri percentá.
V
Štát a samosprávy sa odtrhli od reality. Mzdy ich zamestnancov rastú rýchlejšie ako vo firmách
13. 7. 2023
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia.
Mzdy v štátnej a verejnej správe rastú čoraz rýchlejšie než v súkromnom sektore. Dokonca sa rozdiel medzi nimi za posledné roky neustále zväčšuje. Takýto vývoj však nie je dlhodobo udržateľný a naznačuje, ako sa hospodárenie štátu úplne odpútalo od ekonomickej reality.
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia, pričom práve ten financuje štát.
Mzdy vo verejnom sektore v minulosti rástli rýchlejšie ako v súkromnom. Aj keď vlani to tak už nebolo, pretože štát vysokú infláciu do valorizácie miezd svojich pracovníkov premietol až v tomto roku. Je to preto, že štát mzdy svojich zamestnancov dokáže určovať takpovediac od stola a v mnohých funkciách dovtedy ponúkal a dodnes ponúka naozaj neprimerane nízke mzdy.
Sektor aktuálne neponúka taký vysoký rast platov aj preto, že rýchlejšie rastie jeho ziskovosť. Väčšia časť ekonomického koláča smeruje k firmám ako k zamestnancom. Predchádzajúce roky to však bolo zase naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce...
B