Nové sumy stravného
27. 2. 2025
Dňa 27. 2. 2025 bolo zverejnené OZNÁMENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z., ktorým sa ustanovili nové sumy stravného.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 297/2024 Z. z. oznamuje, že suma stravného podľa § 5 ods. 1 prvej vety zákona určená podľa § 8 ods. 1 prvej vety zákona na základe splnenia podmienky pre zvýšenie súm stravného za mesiac január 2025 je
a) 8,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 13,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 19,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Uvedené sumy stravného sa uplatňujú od 1. apríla 2025.
K
Do konca roka zdravotníci dostanú 2500 eur, tvrdí Ministerstvo zdravotníctva
16. 12. 2022
Stabilizačný príspevok bude zdravotníkom vyplatený na dvakrát, do konca roka dostanú 2500 eur. Druhá časť príspevku sa vyplatí v závislosti od prijatia alebo neprijatia legislatívnej úpravy, ktorá má zabezpečiť oslobodenie od zdravotných a sociálnych odvodov.
Jej platnosť je závislá od schválenia Národnou radou a podpisu prezidentky Zuzany Čaputovej. Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.
V
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na zákon o pomoci v hmotnej núdzi
9. 12. 2022
Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi medzi osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, patria rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
To znamená, že od 1. Januára 2023 by sa mali posudzovať pre uvedené účely aj rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktorí majú príjem do 350,00 eur.
V súvislosti s pomocou v hmotnej núdzi je potrebné spomenúť, že jednou z podmienok na tzv. Aktivačný príspevok, ktorý je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce, je skutočnosť že výška príjmu zo závislej činnosti člena domácnosti je najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy [viď § 12 ods. 3 písm. A) zákona o pomoci v hmotnej núdzi].
Ďalej v zmysle § 16 ods. 1 písm. A) zákona o pomoci v hmotnej núdzi platí, že tzv. Osobitný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorému vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jeho dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.
V
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na priemerný zárobok zamestnanca
5. 12. 2022
V zmysle § 134 ods. 5 zákonníka práce v prípade, že priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu výške minimálnej mzdy.
Obdobne v prípade, že odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve a zistený priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok upraviť na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku.
K
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na náhradu za pracovnú pohotovosť
5. 12. 2022
Zákonník práce upravuje v § 96 ods. 3 nárok na náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku priamou väzbou na výšku minimálnej mzdy.
Za každú hodinu tzv. „neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku“ (t.j. Času, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva) patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu – t. J. Od 1. Januára 2023 pôjde o sumu 4,023 eura za hodinu. V tejto súvislosti však pre úplnosť treba pripomenúť, že ak by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na poskytnutí náhradného voľna za túto „neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku“, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna, pričom za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
K