Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Ročné zúčtovanie poistného
11. 9. 2023
Zdravotné poisťovne vykonajú v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2022 výpočet sumy poistného z ročného vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného.
Po vykonanom ročnom zúčtovaní poistného a vysporiadaní rozdielov z tohto zúčtovania vo vzťahu k zdravotným poisťovniam je aktuálne premietnutie nedoplatkov z tohto ročného zúčtovania do základu dane z príjmov a zdanenie preplatkov. Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2022 do 30. septembra 2023. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2023. O výsledku ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa informuje výkazom nedoplatkov(v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok) alebo oznámením o výsledku ročného zúčtovania poistného (v prípade, ak výsledkom ročného zúčtovania je preplatok).
Platiteľ poistného alebo poistenec môže do 15 dní odo dňa doručenia výsledku ročného zúčtovania poistného podať námietky voči výkazu nedoplatkov alebo podať nesúhlasné stanovisko voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného je povinný do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.
Zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Do 31. decembra 2023 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
K
Ročné zúčtovanie poistného u zamestnanca z pohľadu ZDP
11. 9. 2023
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi (napr. ak mal v príslušnom roku viacerých zamestnávateľov a nie je ani u jedného už zamestnaný).
Nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradený prostredníctvom zamestnávateľa odpočíta zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň popri mesačne platenom poistnom v mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec, môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa najskôr v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2023 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v tomto daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka. Ak nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 uhradil zamestnanec v roku 2023 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2022.
Ak zamestnancovi bolo za rok 2022 vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, považuje sa vykonané ročné zúčtovanie za podané daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Preplatok zamestnanca ako výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie je príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného obdrží zamestnanec prostredníctvom svojho zamestnávateľa, započíta zamestnávateľ preplatok do zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci jeho vyplatenia a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov vyberie z preplatku daň vyberanú zrážkou sadzbou dane 19 %. Ak zamestnancovi vznikol preplatok na poistnom v dôsledku uplatnenia odpočítateľnej položky, zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa v súlade s § 43 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť zamestnanca z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
K
Zmeny zákona o dani z príjmov
15. 8. 2023
Zo zákona o dani z príjmov sa vypúšťa pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby (tzv. CFC pravidlá). Dôvodom zrušenia týchto pravidiel je, že v aplikačnej praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti.
CFC pravidlá pre fyzické osoby nie sú upravené EÚ legislatívou. Smernica rady EÚ 2016/1164 v Článku 1 “Rozsah pôsobnosti” uvádza, že sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Rovnako OECD v rámci akčného plánu BEPS, reformy medzinárodného zdaňovania s cieľom zamedziť obchádzanie zdanenia nadnárodnými spoločnosťami a zabezpečiť spravodlivé odvádzanie daní tam, kde sa ekonomické aktivity uskutočňujú (BEPS, Action 3 - 2015 Final Report) uvádza, že pravidlá kontrolovaných zahraničných spoločností je nevyhnutné zaviesť pre právnické osoby. Pripúšťa ako marginálnu aj možnosť aplikovať pravidlá na fyzické osoby.
Slovenská republika má možnosť sa rozhodnúť, či tieto pravidlá zavedie (vrátane rozsahu týchto pravidiel a spôsobu aplikácie), alebo sa rozhodnúť tieto pravidlá vôbec nezaviesť. Z členských krajín EU zaviedlo tieto pravidlá iba 5 krajín s podmienkami oveľa menej striktnými ako Slovensko. Pravidlá pre právnické osoby majú všetky členské krajiny EU.
K
Zmeny v sociálnom poistení
15. 8. 2023
Od 1. júla 2023 sa v zmysle zákona č. 71/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sumy minimálneho dôchodku opäť odvíjajú od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Základná suma, na ktorú sa od 1. júla 2023 zvýšil starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je opäť 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a zvýši sa, ak poberateľ dôchodku získal viac ako 30 (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia.
Vychádzajúc z doteraz dostupných údajov možno predpokladať, že suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2023 bude 264,20 eura a suma pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie sa od 1. októbra 2023 zvýši na 262,30 eura. Z uvedeného dôvodu sa navrhlo zvýšiť aj základnú sumu minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima a stanoviť aj niektoré zvyšovacie percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia, ktoré slúžia na posilnenie zásady zásluhovosti. Zvýšenie je určené tak, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi v zásade nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
B