Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Slováci v Česku zarábajú podstatne viac ako domáci
19. 1. 2017
Po rozpade spoločného štátu bola Česká republika považovaná za bohatšieho suseda. Vzhľadom k nízkym domácim platom sa tam Slovákom oplatilo pracovať aj za cenu toho, že išlo o menej kvalifikované a horšie platené miesto. Za posledných dvadsať rokov sa ale trend obrátil a Slováci svojich bohatších príbuzných predbehli - v Česku sa im darí získavať lepšie honorovanú prácu než majú domáci.
Z najnovších dát, ktoré zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), vyplýva, že Slováci usadení v Česku dnes zarábajú v priemere takmer o tretinu viac ako Česi. V roku 2015 zamestnanci s českým občianstvom poberali v komerčnej sfére priemernú mesačnú mzdu 27 520 (1018 eur) českých korún, Slováci 33 226. Ešte výraznejší odstup je na pozíciách, kde je zamestnávateľ štát alebo verejný sektor. Zatiaľčo Česi zamestnaní na úradoch a v školách predvlani zarobili 27 928 korún za mesiac, ich slovenskí kolegovia poberali v priemere 35 604 korún. Rozdiel teda je v prepočte aj približne 280 eur. Všeobecne platí, že čím odbornejšie miesto, tým väčší náskok nad Čechmi Slováci získavajú. Zatiaľčo pri nízkopríjmových robotníckych profesiách sú platy Čechov aj Slovákov takmer vyrovnané, pri kvalifikovanejších a dobre ohodnotených prácach, ako je špecializovaná medicína a IT, sa odstup zvyšuje až na polovicu.
zdroj: hnonline.sk
Nové poplatky za autá: čím staršie, tým výhodnejšie
17. 1. 2017
Ak si v súčasnosti Slovák kupuje auto, platí jednoduchá rovnica: čím výkonnejšie, tým vyšší registračný poplatok. No od februára sa do vzorca na výpočet poplatku zaráta aj vek automobilu. Bude to znamenať, že za staršie autá Slováci zaplatia menej.
To môže ľudí motivovať k tomu, aby nakupovali staršie výkonné autá v zahraničí, tvrdí viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Už dnes pritom na slovenských cestách jazdí veľa starých áut. Podľa ministerstva vnútra ich bolo v roku 2015 približne dva milióny. Z nich má vyše polovica viac ako 11 rokov.
zdroj: hnonline.sk
Slovákom nemá kto variť, reštaurácie majú problém nájsť kuchárov
11. 1. 2017
Nízke platy za náročnú prácu. Hlavné dôvody, pre ktoré na Slovensku chýba táto profesia. Kvalifikovaní kuchári radšej uprednostňujú prácu v zahraničí.
Zvyšovať ceny v jedálnom lístku si kvôli lacnej konkurencii nemôže dovoliť. Firmy už teraz podľa neho varia pod cenu. A kvôli platu kuchárov odmieta znížením nákladov variť menej kvalitné jedlá či polotovary. Po 18 rokoch sa rozhodol odísť z Bratislavy a skúsi otvoriť rodinný podnik inde. Až takmer tri zo štyroch slovenských reštaurácií čelia rovnakému problému – kto bude u nich variť. Vyplýva to z prieskumu Zväzov hotelov a reštaurácií. Nízke ohodnotenie za dlhý a náročný pracovný čas, k tomu finančne výrazne lákavejšie zahraničie podľa jej prieskumu u žiakov spôsobujú, že aj ten zvyšok, ktorý predsa len odbor doštuduje, v ňom u nás veľmi často nepracuje.
zdroj: hnonline.sk
Dostávame sa na hranu znižovania nezamestnanosti
9. 1. 2017
V najlepších rokoch sa nezamestnanosť na Slovensku pohybovala na úrovni 7,5 – 8 percent a tento stav by sme mohli opäť dosiahnuť v roku 2017. Stlačiť nezamestnanosť ešte nižšie je však pri súčasnej štruktúre nezamestnaných už veľmi ťažké. V rozhovore pre TASR to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD).
V štruktúre nezamestnaných vidí viaceré problémy. Veľká časť z nich nemá ani základné vzdelanie. Ďalší nezamestnaní sú ľudia, ktorí si nechcú nájsť trvalé zamestnanie, pretože sa obávajú exekúcií. Prípadné takí, ktorým sa pri súčasnom nastavení sociálnych dávok nechce pracovať. Treba preto prísne oddeliť tých, ktorí chcú a ktorí nechcú pracovať, zdôraznil Fico. V tejto súvislosti je už pripravený aj návrh zákona o službách zamestnanosti. Jedným z riešení do budúcnosti je podľa neho lepšie prispôsobiť vyučovanie na stredných školách potrebám praxe, kde štát musí zohrávať podstatne aktívnejšiu úlohu ako doteraz. Preto sa už k tejto téme stretol aj s predstaviteľmi samosprávnych krajov či cirkví.
zdroj: hnonline.sk