Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Daňový bonus pri štúdiu v zahraničí
26. 9. 2017
Daňový bonus si môže uplatniť rodič dieťaťa aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.
Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Pre účely nároku na prídavok na dieťa a uplatnenia daňového bonusu je zrovnoprávnené postavenie študentov študujúcich na Slovensku a v cudzine. Podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona o prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, t.j. od 1. 9. najneskôr do 31. 10. bežného kalendárneho roka. Toto obdobie sa posudzuje bez ohľadu na výkon zárobkovej činnosti v zmysle § 4 ods. 6 písm. a) citovaného zákona. To znamená, že ak dieťa od 1. 9. do zápisu na vysokoškolské štúdium vykonávaného najneskôr do konca októbra bežného kalendárneho roka, napr. vykonáva zárobkovú činnosť, považuje sa za dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie.
Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
26. 9. 2017
S účinnosťou od 1. 9. 2017 sa sumy ustanovujú nasledovne:
a) 503,50 eura - jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti,
b) 928,74 eura - jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti,
c) 139,09 eura - opakovaný príspevok dieťaťu,
d) 176,84 eura - opakovaný príspevok náhradnému rodičovi,
e) 125,78 eura - opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý sa osobne stará o tri deti a viac detí, ktoré sú súrodencami,
f) 72,86 eura - osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Sumy jednotlivých druhov príspevkov platné k 31. augustu kalendárneho roka sa upravujú od 1. septembra kalendárneho roka koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. Takto upravené sumy sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Sumy príspevkov sa ustanovujú opatrením MPSVaR SR a vyhlasuje sa jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka. V zmysle tohto zákonného ustanovenia podľa § 18 zákona, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydalo dňa 16. 8. 2017 opatrenie č. 206/2017 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. 9. 2017, ktorým sa ustanovujú sumy príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
Daniarov sa pýtala iba jedna firma
19. 9. 2017
Podnikateľ a daňový úrad môžu mať rozdielny názor na to, čo si smie podnikateľ zahrnúť do nákladov a čo už nie. To je podľa prezidenta Kisku koreň celého škandálu s krátením daní a nepovažuje to za neštandardnú situáciu.
To, že daňové zákony môžu spôsobiť pochybnosti, si uvedomuje aj Finančná správa, a preto už od roku 2014 existuje inštitút záväzného stanoviska, ktorý má pomôcť riešiť nejasnosti a dať firmám istotu v konaní. Napriek trojročnej existencii ho však zatiaľ využil iba jeden daňový subjekt, a to minulý rok. Dôvodov nízkeho záujmu je podľa odborníkov viacero a jedným z nich je cena. Za vypracovanie stanoviska k jednému zákonu si Finančná správa účtuje štyri- až tridsaťtisíc eur, v závislosti od sumy obchodného prípadu. To je podľa Jarmily Bokorovej zo Slovenskej komory daňových poradcov neprimerane veľa hlavne pre malé a stredné podniky. Výhrady tohto druhu zachytili aj daniari, ktorí stanoviská vypracúvajú. „Finančná správa iniciovala návrh novely zákona a odporučila znížiť poplatky na polovicu. Novela zatiaľ nie je schválená,“ uviedla hovorkyňa Patrícia Macíková.
Slováci si netvoria rezervy, úvery si berú na hrane
6. 9. 2017
Slovensko zatiaľ nemožno označiť za najväčšieho hriešnika pri nesplácaní úverov. Z údajov Národnej banky Slovenska však vyplýva, že Slováci sú pri splácaní dlhov z roka na rok menej zodpovední a podiel nesplácaných pôžičiek rastie.
Napríklad v decembri 2015 bol podiel len 7,1-percentný a v máji tohto roka už 8,7-percentný. Na chvíľu síce klesol, ale to len preto, lebo banky časť zlých úverov odpredali. Presnejší indikátor je preto miera zlyhania úverov, lebo tam sa berú do úvahy len nové zlyhané úvery. Aj táto miera kontinuálne rastie. V júni to už bolo 3,3 percenta, čo je o desatinu percenta viac ako v máji. „To je pomerne vysoký nárast, a to najmä v kontexte nízkych úrokových sadzieb a pozitívneho ekonomického vývoja,“ upozornil v nedávnom rozhovore pre HN Marek Ličák, šéf odboru politiky obozretnosti v NBS. Najvyšší podiel zlyhaných úverov k prvému štvrťroku s podielom 14,3 percenta pripadol na kreditné karty. Na druhej strane najpoctivejšie slovenské domácnosti splácajú hypotéky, pretože pri tom môžu prísť o strechu nad hlavou. Podiel zlyhaných pôžičiek pri úveroch na bývanie sa držal v prvom kvartáli na úrovni 2,2 percenta. Centrálnych bankárov najviac znepokojuje to, že úvery sa nesplácajú v dobrých časoch.