Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Máte v daniach chybu? Môžete to napraviť
28. 3. 2018
Ak ste po podaní priznania zistili, že ste v ňom urobili chybu, dá sa opraviť. V prípade, že ste na pochybenie prišli ešte pred koncom marca, stačí na to opravné priznanie. Ak ste však na chybu prišli až po termíne riadneho priznania, môžete urobiť už len dodatočnú opravu.
. Opravné daňové priznanie – len do konca riadnej lehoty
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (koniec marca) môžete podať opravné priznanie. V takom prípade správca dane berie do úvahy len túto opravu a na predtým podané priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet opráv, čo znamená, že do lehoty na riadne priznanie môžete podať aj viac opravných priznaní. Na tlačive musíte v záhlaví časti I. vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie.
2. Dodatočné daňové priznanie – kedy ho podať musíte a kedy môžete
Povinnosť podania
Dodatočne opraviť chybu v daniach musíte vtedy, ak zistíte, že: vaša daň má byť vyššia, prípadne nižšia, ako je uvedené v daňovom priznaní, alebo má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená. Túto dodatočnú opravu musíte urobiť do konca mesiaca, ktorý nasleduje po zistení chyby. V dodatočnom priznaní musíte tiež uviesť obdobie, ktorého sa oprava týka.
Možnosť podania
Dodatočnú opravu v daniach môžete urobiť vtedy, ak daň uvedená v podanom priznaní má byť nižšia, prípadne ak má byť nižšia, ako bola vyrubená, alebo ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje, či daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v priznaní.
Nezamestnanosť klesla na nové minimum
21. 3. 2018
Nezamestnanosť na Slovenku klesla na nové minimum. Na tlačovej konferencii to oznámil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš. Miera evidovanej nezamestnanosti sa dostala na hranicu 5,72 percenta, čo predstavuje 158 444 ľudí, ktorí sa uchádzajú o prácu.
Dlhodobo platí, že najvyššia nezamestnanosť je v okrese Rimavská Sobota 18,18 percenta. Protipólom je Trnava, kde sú bez práce iba dve percentá ľudí. Práve Rimavská Sobota je však jedným z okresov, kde čísla klesajú najrýchlejšie, vyhlásil generálny riaditeľ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Valentovič poukázal na to, že ešte pred dvomi rokmi tu bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 27,15 percenta. Úrady práce vo februári evidovali viac ako 78-tisíc voľných pracovných pozícií u zamestnávateľov. Podniky hľadajú pracovníkov hlavne na rôzne robotnícke pozície. Nezamestnanosť sa znižuje v čase pokračujúceho ekonomického rastu, ktorý by mal tento rok zrýchliť nad štyri percentá aj vďaka očakávanému začatiu produkcie v budovanej továrni automobilky Jaguar Land Rover.
Zákonník práce – nové mzdové zvýhodnenia
15. 3. 2018
Novela Zákonníka práce, ktorá prináša zmeny v mzdových zvýhodneniach bola schválená.
V záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky sa upravuje výšku niektorých mzdových zvýhodnení za prácu a zavádza sa nové mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu. Zároveň novela zákona rieši niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžadujú poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch.
Ako platí SZČO poistné po ukončení PN
12. 3. 2018
Sociálna poisťovňa pripomína samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré sú povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistené, že v období práceneschopnosti (dokladovanej lekárom) nemusia platiť poistné, a to ani v prípade, ak im nevznikne nárok na dávku nemocenské.
Poistné v takom prípade SZČO neplatia odo dňa uznania dočasnej PN lekárom, pričom samotné poistenie im naďalej trvá. Ak by však PN trvala dlhšie ako 52 týždňov, po uplynutí tohto obdobia si SZČO poistenie musia samé prerušiť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Doklad o svojej práceneschopnosti preukazuje SZČO v pobočke len pri nárokovaní si na dávku nemocenské a nemusí tieto doklady preukazovať aj odboru výberu poistného kvôli plateniu poistného. Poistné tak po ukončení PN zaplatí SZČO len za tie dni, keď už bola práceschopná. Ak by platila poistné aj počas PN-ky v plnej výške, vznikol by preplatok. V takom prípade môže SZČO požiadať pobočku o jeho vrátenie prostredníctvom neformálnej žiadosti, teda listu.