Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Regionálna investičná pomoc – nový zákon
30. 4. 2018
Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúcej úľavu na dani, si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do stanovenej výšky, ak súčasne spĺňa všetky podmienky a osobitné podmienky podľa zákona o dani z príjmov.
Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane.
Daňové a odvodové úľavy na trinásty a štrnásty plat
27. 4. 2018
Parlament schválil, že trinásty a štrnásty plat bude čiastočne oslobodený od daní a odvodov. Daňové a odvodové úľavy na časť trinásteho a štrnásteho platu sa budú týkať nielen súkromného sektora, ale aj zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Nová legislatívna úprava však neprikazuje zamestnávateľom tieto platy vyplácať. Bude tak na rozhodnutí samotného zamestnávateľa, či trinásty a štrnásty plat svojmu zamestnancovi vyplatí, alebo nie.
Ak zamestnávateľ dobrovoľne vyplatí zamestnancovi trinásty, prípadne aj štrnásty plat a splní zákonom stanovené podmienky, tieto peňažné plnenia voči zamestnancom budú do sumy 500 eur postupne oslobodené od dane z príjmov aj od sociálnych a zdravotných odvodov. Zo sumy trinásteho a štrnásteho platu, ktorá presahuje 500 eur, zamestnávateľ naďalej zaplatí za zamestnanca daň z príjmov aj sociálne a zdravotné odvody. Schválený návrh pritom obsahuje viaceré obmedzenia a podmienky, ktoré si rozoberieme v nasledujúcom článku. Dozviete sa aj to, ako sa budú trináste a štrnáste platy v rokoch 2018 až 2021 postupne čiastočne oslobodzovať od daní a odvodov a aké sumy na daniach a odvodoch vďaka tomu usporí zamestnávateľ a jeho zamestnanec.
(Zdroj: podnikam.webnoviny.sk)
Priemerná dávka v nezamestnanosti vlani vzrástla, ich počet klesol
20. 4. 2018
Sociálna poisťovňa vyplatila poistencom, ktorí splnili podmienky, 167 miliónov eur. Priemerná mesačná výška dávky v nezamestnanosti predstavovala v minulom roku 391,71 eura, čo je v porovnaní s rokom 2016 zvýšenie o 23,79 eura.
Sociálna poisťovňa vyplatila poistencom, ktorí splnili podmienky nároku na túto dávku, 167 miliónov eur. Vlaňajší počet vyplatených dávok v nezamestnanosti bol 431.847, pričom rok predtým poisťovňa vyplatila o približne 39.000 dávok viac - 470.236. Nárok na dávku v nezamestnanosti môžu získať občania, ktorí sa po strate zamestnania zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poistenie v nezamestnanosti im ku dňu zaevidovania sa na úrade práce trvalo najmenej dva roky (730 dní) v období posledných štyroch rokov. Informovala o tom Sociálna poisťovňa.
Kia odvrátila štrajk. Zvíťazil kompromis
18. 4. 2018
Uplynul týždeň od vyhlásenia pohotovostného štrajku v žilinskej automobilke. Dôvodom bola nezhoda odborov zastupujúcich zamestnancov s vedením podniku. Mesiace sa totiž nevedeli dohodnúť na tom, ako sa budú zvyšovať mzdy, akú dlhú platnosť bude mať podpísaný dodatok k zmluve a ani na počte extra dní dovolenky pre zamestnancov.
Aj keď boli rozdiely po množstve rokovaní minimálne, odbory v podniku boli ochotné ísť do ostrého štrajku. Ako však postupom času vyplynulo na povrch, štrajk v podniku nemal príliš veľkú podporu. Aj preto museli odbory prísť po nedeľnej členskej schôdzi za vedením podniku a spraviť konečný kompromis. „Sme radi, že po mesiacoch zložitého vyjednávania sa obom stranám podarilo dospieť k dohode, ktorá je prijateľná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre zástupcov zamestnancov. Našim pracovníkom zabezpečí nadpriemerný rast miezd a spoločnosti umožní plánovanie v dlhšom než jednoročnom horizonte,“ zhrnul prezident a výkonný riaditeľ spoločnosti Dae-Sik Kim. Hlavný rozkol v rokovaniach predstavovala desiatka eur. A to doslova. Kia totiž navrhovala rast miezd o 107 eur, zatiaľ čo odbory o 117. Problémom bola aj dĺžka dodatku. Zatiaľ čo automobilka chce jeho trvanie na dva roky, odbory požadujú jeden. Posledným problémom je extra dovolenka pre dlhodobých pracovníkov. Podnik navrhuje jeden deň nad rámec zákona pre všetkých, ktorí v závode pracujú viac ako päť rokov. Odbory však chcú dva a tri dni pre ľudí, ktorí v podniku strávili viac ako 10 a 15 rokov.