Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Zastropovenie veku odchodu do dôchodku by bolo extrémne drahé
21. 9. 2018
Pokiaľ Smer presadí s častou opozície skorší odchod do dôchodku, tak pracujúcim budú musieť extrémne vzrásť odvody. Zamestnancom výrazne klesne čistá mzda. Stanovenie maximálneho veku odchodu do penzie na 64 rokov by malo fatálne následky pre všetkých. Ekonómovia aj časť odborárov tento poslanecký návrh z dielne smeráckych poslancov rezolútne odmietajú a na jeho adresu nešetria kritikou. Poslanci legislatívu v stredu posunuli do ďalšieho čítania a definitívne by mali o nej hlasovať do konca tohto týždňa. Experti však upozorňujú na obrovskú cenu, ktorú zaplatí súčasná a budúca generácia pracujúcich. Odborník na penzie Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela odhaduje celkové náklady prípadného maximálneho dôchodku na 120 miliárd eur. Len na porovnanie štátny rozpočet je približne na úrovni 37 miliárd eur. „Už v súčasnosti neustále dotujeme vyplácanie súčasných penzií a v budúcnosti tento návrh spôsobí, že budeme musieť hľadať riešenia vo forme zvýšenia daní a odvodov a zároveň znižovania priznávaných dôchodkov,“ hovorí Šebo.
Rana pre našu ekonomiku. Jeho slová potvrdzujú aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá dohliada na verejné financie. Podľa nich by slovenská ekonomika v priebehu nasledujúcich desaťročí veľmi utrpela. Hospodársky rast by totiž výrazne spomalil, a to až o 9 percent. „Tým by sa výška novopriznaných dôchodkov automaticky znížila o približne 10 percent v porovnaní so súčasným stavom,“ tvrdí RRZ.
Preto by musela vláda vybrať od ľudí ešte viac peňazí. Analytici RZZ vypočítali, že len v budúcom roku by musel kabinet zvýšiť odvody pre pracujúcich o 3 percentuálne body. Dnes zamestnanci odvádzajú do dôchodkového systému 34,6 % zo svojich hrubých miezd. Ani to by však nestačilo a v nasledujúcich rokoch by musel štát zdvihnúť odvody až na úroveň takmer 43 percent.
Zvyšenie daní. Pokiaľ by náklady na toto opatrenie nemali niesť zamestnanci v podobe zvýšených odvodov, tak by musel štát zvýšiť iné dane. Napríklad by musel zvýšiť výnos z dane z príjmu pre firmy alebo zdvojnásobiť výnos zo spotrebných daní. Alternatívou by bolo úplné zrušenie všetkých sociálnych dávok či celkových kapitálových výdavkov (štátne investície). Poslanecký návrh síce podporuje Odborový zväz KOVO, ale nie všetci zástupcovia zamestnancov s ním súhlasia. Šéf Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský kritizuje chystané zmeny. Nepáči sa mu fakt, že zákon by hádzal do jedného vreca všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ide o manuálne alebo duševne pracujúceho.
Šéf daniarov Imrecze nečakane odstúpil
20. 9. 2018
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy.
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy. Rozhodol sa spontánne po rokovaní finančného výboru, na ktorom vysvetľoval kauzu, ktorej výsledkom môže byť až 300-miliónová pokuta za colné podvody. „Rozhodol som sa spontánne. Nič mi nezlomilo väz,“ zareagoval Imrecze na to, či kauza možnej pokuty ho stála funkciu. Odchod ohlásil priamo na výbore, kde sa obhajoval. Odmietol, že ho k rezignácii nejakým spôsobom donútil minister Kažimír. Ten jeho rozhodnutie akceptuje a ďakuje mu za jeho prácu. Za Imreczeho pôsobenia zavádzali daniari elektronické zmeny, ktoré pomohli k lepšiemu výberu daní. Okrem iného prišiel s projektom elektronickej registračnej pokladnice, kontrolóri riešili aj karuselové podvody. Nový informačný systém Finančje správy nahradil starý, z 90. rokov. Celkovo boj proti daňovým podvodom priniesol 2,5
miliardy.
Vedci chcú od Únie vyššie zdanenie mäsa
19. 9. 2018
Inštitút pre európsku environmentálnu politiku vydal štúdiu, podľa ktorej sa do roku 2050 musí produkcia mäsa na starom kontinente znížiť o polovicu. Chov dobytka podľa odborníka Allana Buckwella už prekročil bezpečnostnú hranicu.
Organizácia zároveň vyzvala Európsku komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré poľnohospodárov prinútia znížiť produkciu. Odporúča aj vyššie zdanenie. Chov dobytka v Európe produkuje príliš mnoho skleníkových plynov a ničí biodiverzitu, píše sa vo vedeckej práci, na ktorej sa podieľal odborník na poľnohospodársku ekonomiku Allan Buckwell. Tlak na tento priemysel sa pritom podľa vedcov bude neustále zvyšovať, pretože globálna populácia rastie a zlepšuje sa kvalita života.
Stavebná prémia sa zníži o polovicu
18. 9. 2018
Slabšie zarábajúcim ľuďom sa s príchodom nového roka výrazné zníži štátna prémia stavebného sporenia. Ak sporiteľ v tomto roku dokázal uložiť na stavebnom sporení 500 eur, dostal od štátu stavebnú prémiu v sume 25 eur. Ak rovnaký objem peňazí usporí človek aj v roku 2019, výška stavebnej prémie bude už len 12,50 eura.
Dôvodom je budúcoročné zníženie percenta slúžiaceho na výpočet výšky štátnej prémie z tohtoročných 5 na 2,5 percenta. „Toto opatrenie sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov, to znamená, že aj tých, ktorí už majú uzavreté zmluvy,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Parlament v stredu schválil novelu zákona o stavebnom sporení z dielne rezortu financií. V tomto roku je štátom vyplatená prémia vo výške 5 percent z ročného vkladu sporiteľa a strop prémie je stanovený na sume 66,39 eura. Pre získanie maximálnej štátnej prémie musí sporiteľ v priebehu tohto roka vložiť na účet jednej z troch stavebných sporiteľní 1 327,80 eura. S príchodom nového roka bude štátom vyplatená prémia vo výške 2,5 percenta z ročného vkladu a štátom stanovený strop stúpne na 70 eur. V budúcom roku však na získanie maximálnej štátnej prémie bude treba vložiť až 2 800 eur.
Poslanci 77 hlasmi schválili aj ďalšie zmeny stavebného sporenia. S príchodom nového roka sa bude dať stavebné sporenie použiť len na stavebné účely. „Toto opatrenie sa bude vzťahovať len na nové zmluvy o stavebnom sporení uzatvorené od účinnosti zákona,“ dodal Kažimír. Ak chcú ľudia peniaze zo stavebného sporenia použiť na kúpu nového automobilu, musia zmluvu o stavebnom sporení uzatvoriť najneskôr do konca tohto roka. V budúcom roku totiž skončia takzvaní priateľskí sporitelia a v prípade zmlúv uzatvorených v roku 2019 sa peniaze budú dať použiť len na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)