Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Rast minimálnej mzdy ťahá ľudí z hmotnej núdze
22. 10. 2018
Pre prudký rast minimálnej mzdy sa na Slovensku posledné roky čoraz viac oplatí pracovať aj chudobným ľuďom. Za posledného päť a pol roka prestalo poberať sociálne dávky takmer 113-tisíc Slovákov a aktuálne sa v hmotnej núdzi nachádza len 71-tisíc ľudí. Ak sa v budúcom roku rozhodne dlhodobo nezamestnaný človek nastúpiť do zamestnania, jeho čistý mesačný príjem vzrastie až o 375 eur na 556 eur.
Ešte v roku 2013 človek pracujúci za minimálnu mzdu zarobil len o 117 eur viac ako človek žijúci len zo sociálnych dávok. „Razantným zvyšovaním minimálnej mzdy sa snažíme čo najviac ľudí zapojiť do pracovného procesu, a preto v budúcom roku hrubá minimálna mzda stúpne zo 480 na 520 eur mesačne v hrubom. Aj keď ja osobne nepovažujem ani takúto minimálnu mzdu za dostatočnú, a preto v jej zvyšovaní budeme pokračovať aj v ďalších rokoch,“ povedal premiér Peter Pellegrini. Cieľom je, aby minimálna mzda dosiahla 60 percent priemernej mzdy, čo aktuálne zodpovedá sume 572 eur v hrubom. Pre rok 2020 zatiaľ politici spomenuli zvýšenie minimálnej mzdy na 550 až 560 eur v hrubom. V snahe motivovať čo najviac ľudí nežiť len zo sociálnych dávok bude štát aj v budúcom roku vyplácať časť sociálnych dávok po nástupe do zamestnania. Takzvaný osobitný príspevok je prvých šesť mesiacov vo výške 126,14 eura a ďalšieho pol roka klesne na 63,07 eura. Na túto podporu majú nárok len tí ľudia, ktorí pred nástupom do zamestnania boli viac ako jeden rok bez práce. Hrubá minimálna mzda 520 eur po zaplatení daní a odvodov klesne na 430 eur v čistom. Pri využití štátneho príspevku tak dlhodobo nezamestnaný prvého pol roka zarobí v čistom 556 eur a zvyšných šesť mesiacov 493 eur. Človek žijúci len zo sociálnych dávok v prípade využitia všetkých štátnych dávok každý mesiac dostane maximálne 181 eur. „Prosperujúce firmy už dnes platia ľuďom oveľa viac ako minimálnu mzdu. No s jej prudkým zvyšovaním môžu mať problém práve podniky pôsobiace v chudobnejších regiónoch. Tiež netreba zabúdať na to, že na Slovensku máme až šesť stupňov minimálnej mzdy, čo pri niektorých profesiách značne dvíha mzdové náklady,“ uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. V prvej kategórii sú napríklad operátori výroby, upratovačky, chyžné či skladníci. Pri týchto povolaniach bude v roku 2019 minimálna mzda vo výške 520 eur v hrubom. V druhej kategórii bude minimálna mzda vo výške 624 eur v hrubom a takýto najnižší plat môžu poberať pokladníci alebo pomocné kuchárky. V treťom pásme sa minimálna mzda nachádza už na úrovni 728 eur v hrubom a za takúto najnižšiu mzdu môžu pracovať zdravotné sestry, účtovníci či hlavní kuchári. Vo štvrtej kategórii stúpa minimálna mzda na 832 eur v hrubom a na Slovensku sa týka napríklad hlavných účtovníkov alebo inštruktorov v autoškole. V predposlednom piatom pásme je minimálna mzda už na úrovni 936 eur a pracovať za ňu môžu lekári alebo manažéri výroby. V najvyššom šiestom stupni je minimálna mzda až na úrovni 1 040 eur a za menej na Slovensku pracovať nemôžu generálni riaditelia alebo primári nemocníc.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Nová daň z obratu ide proti menším predajcom
19. 10. 2018
Rok 2017 bol pre nás úspešný. V porovnaní s ostatnými účtovnými obdobiami sme išli v rovnakých tendenciách z minulého obdobia, čo znamená, že máme nastavené isté obratové a nákladové parametre a v nich sa pohybujeme.
Sme tu už 25 rokov, vznikli sme z bývalého Západoslovenského zdroja, š. p. Na základe vtedajšej výnimky ministerstva školstva neprešlo privatizáciou 10 prevádzkových jednotiek, kde sme museli vyučiť vtedy učňov, dnes by sme povedali dualistov. V tom čase som bol riaditeľom štátneho podniku a našli sme možnosť, ako cez transformáciu vytvoriť súkromnú zamestnaneckú akciovú spoločnosť. Počas uplynulého obdobia sme pridávali ďalšie a ďalšie prevádzkové jednotky, keďže sme v tom mali prax, svoj systém a ovládali know-how trhu v Nitre. Nitra nie je taká anonymná. Poznáme tu množstvo ľudí, históriu, vieme sa orientovať v regionálnych podmienkach. Vo veľkomeste by to bolo náročnejšie. V Bratislave je väčší pohyb obyvateľstva, čo spôsobuje spomínanú anonymitu. U nás čosi také zatiaľ v tomto rozsahu neexistuje.
Zníženie dane na detské výrobky? Napokon príde zdražovanie
18. 10. 2018
Namiesto nižšej DPH koalícia prichádza s odvodom pre obchodné reťazce, ktorý predajcovia budú musieť preniesť do vyšších cien. Ešte v polovici februára tohto roku vtedajší premiér Robert Fico sľuboval pomoc pre mladé rodiny s novorodencami.
Predseda Smeru vtedy hovoril, že v rámci ďalšieho sociálneho balíčka vláda zvažuje znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané tovary pre batoľatá. Malo ísť predovšetkým o plienky, sušené mlieko či detskú výživu. „V pripravovanom sociálnom balíku chceme nižšou DPH pomôcť mladým rodinám. Nižšiu sadzbu môžeme zaviesť napríklad na plienky,“ vyhlásil šéf sociálnych demokratov pred ôsmimi mesiacmi. Jedinou podmienkou bol pozitívny vývoj vo verejných financiách. Aprílová aktualizácia príjmov štátneho rozpočtu ale dopadla nad očakávania, avšak s týmto zámerom už nikto vo vláde Petra Pellegriniho neráta. „V návrhu rozpočtu verejnej správy dostali v príjmovej aj výdavkovej oblasti prednosť iné priority vlády,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií. Šéf sociálnych demokratov sa k svojmu nesplnenému prísľubu odmietol vyjadriť. Stranícky hovorca Ján Mažgút, nám len odkázal, že predseda a ani Smer-SD to nebudú nijakým spôsobom komentovať.
Jaguar zvýšil mzdy aj bez platovej vojny
16. 10. 2018
„Pôjde o jedno z najvyšších jednorazových zvýšení v rámci slovenského automobilového priemyslu, aké sa podarilo,“ potvrdil pre HN šéf Moderných odborov v Jaguar Land Rover Peter Mrázik na margo blížiaceho sa zvyšovania miezd. Do vyjednávania išiel s požiadavkou rastu miezd o 13,5 percenta, no konečné číslo bude nižšie.
Jeho podobu však aj napriek včerajšej dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov nie je známe. Odbory potvrdili, že ho chceli komunikovať už včera, no to nemôžu spraviť bez samotného vedenia podniku, keďže sú viazaní pravidlami o kolektívnom vyjednávaní. Už teraz je však jasné, že platy v Jaguary nevyvolajú mzdovú vojnu v automobilom priemysle a budú na porovnateľnej úrovni ako v žilinskom závode Kia či trnavskej automobilke PSA.