Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Dankove nižšie dane pre malé firmy ušetria minimum
17. 4. 2019
Slovenská firma, ktorá sa venuje výrobe polotovarov pre obuvnícky priemysel, dosiahla v roku 2017 zisk vo výške 53-tisíc eur. Na daniach odviedla o niečo viac ako 14-tisíc. Ak by prešiel najnovší návrh predsedu SNS Andreja Danka, už o rok by pri rovnakých podmienkach štátu zaplatila o štyritisíc eur menej.
Ako totiž už dávnejšie avizoval šéf parlamentu, chce presadiť zníženie firemnej dane na 15 percent zo súčasných 21 percent. Po poslednej Koaličnej rade upustil od plošného zníženia sadzby. O tom, akú sadzbu si firmy budú uplatňovať, má po novom rozhodnúť ich obrat. „Nebránim sa alternatíve a konsenzu, že rozpätie dane z príjmu právnických osôb bude určené od 15 percent do 20 percent, pričom 15 percent bude pre nízkoobratové spoločnosti, ktoré sú podstatne, nebojím sa povedať, slovenskými,“ povedal Danko.
Minimálne sociálne odvody platí čoraz viac živnostníkov
12. 4. 2019
Najnižšie možné poistné platia štyria z piatich podnikateľov. Počet živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré platia do Sociálnej poisťovne minimálne odvody, stúpa. Za prvé dva mesiace tohto roka platilo minimálne sociálne odvody 155 tisíc SZČO z celkového počtu 192,5 tisíca povinne poistených SZČO. Najnižšie možné poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie tak platia štyria z piatich podnikateľov. "Podiel živnostníkov a ostatných SZČO, ktoré platia minimálne poistné, oproti predchádzajúcim dvom rokom vzrástol," informoval hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Vlani totiž priemerný počet SZČO platiacich povinné odvody z minimálneho vymeriavacieho základu dosiahol 141,5 tisíca, čo predstavovalo 75,15 percenta všetkých platiacich SZČO. "O nárast podielu takto platiacich SZČO ide aj v porovnaní s rokom 2017, kedy ich bolo 133 852, čo predstavovalo 71,95 percenta všetkých platiacich SZČO," dodal hovorca poisťovne. Nárast počtu SZČO platiacich minimálne odvody súvisí aj s výrazným zvýšením paušálnych výdavkov od roku 2017, ktoré sa na platení sociálnych odvodov prejavilo od druhého polroka minulého roka. Výška sociálnych odvodov pre podnikateľov sa totiž nanovo stanovuje podľa základu dane SZČO za predošlý rok vždy k 1. júlu daného roka, resp. 1. októbru daného roka pri odloženom daňovom priznaní. Paušálne výdavky pre SZČO pritom od roku 2017 stúpli z pôvodných 40 na 60 percent z príjmov a maximálna suma paušálnych výdavkov sa zvýšila z 5 040 eur na 20-tisíc eur. Vyššie paušálne výdavky znamenajú nižší základ dane a z toho vypočítaný nižší vymeriavací základ na platenie odvodov. Medzi platiteľov minimálnych sociálnych odvodov sa tak vďaka vyšším paušálnym výdavkom dostali aj tie SZČO, ktorých mesačné platby do Sociálnej poisťovne boli pôvodne na vyššej ako minimálnej sume.
V Česku navrhujú zvýšiť daň z cigariet a liehovín
10. 4. 2019
Cieľom tohto kroku je zvýšiť rozpočtové príjmy o ďalších 7,7 miliardy korún (299,69 milióna eur). Ministerstvo očakáva, že v ďalšom roku 2021 stúpnu vďaka vyššej dani rozpočtové príjmy o viac ako 9,2 miliardy Kč, keďže sa stratí vplyv predzásobenia týmito výrobkami pred nárastom dane.
Ministerstvo tiež navrhlo zvýšiť dane z liehovín o 13 %, a tiež z niektorých hazardných hier. To by malo v roku 2020 posilniť rozpočtové príjmy o 1,3 miliardy Kč. Návrh musí získať podporu parlamentu, aby nadobudol účinnosť. Vláda sa usiluje o zvýšenie príjmov do rozpočtu, aby mala z čoho financovať rast dôchodkov a miezd vo verejnom sektore, keďže hospodárstvo spomaľuje.
Vláda inovatívnym firmám zníži dane cez superodpočet
8. 4. 2019
Podpora vedy a výskumy inak – cez dane. Firmy, ktoré pracujú na inovatívnej technológii, majú možnosť upraviť si základ dane cez superodpočet. Kým doteraz bol superodpočet na úrovni sto percent, premiér Peter Pellegrini na podujatí HNClub avizoval 150 percent a v nasledujúcom roku 200 percent.
Aj keď nás Európska komisia kritizuje a tvrdí, že výdavky na vedu a výskum sú u nás príliš nízke na to, aby zvýšili inovácie na Slovensku, s okolitými krajinami sme na tom porovnateľne. V Česku je superodpočet vo výške 110 percent, v Poľsku sa zvýšil zo sto percent na 150 percent a v Maďarsku je vo výške 300 percent. Podľa analytikov je to však stále málo. „Spoločnosti o tejto možnosti často ani nevedia alebo si myslia, že superodpočet sa nedá uplatniť na ich činnosti,“ uviedla v rozhovore pre HN Kristína Šumichrastová, riaditeľka poradenskej spoločnosti Ayming.