Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Sociálne poistenie – novela zákona
1. 8. 2019
Novelou zákona sa vstupuje článkom I do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a článkom II do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018, sa na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania v sociálnom poistení, t.j. pred 1. januárom 2022, upraví určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.
V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa zruší resp. zmierni povinnosť poistenca zúčastňovať sa niektorých výkonov lekárskej posudkovej činnosti a upraviť možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti spoločne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júni 4,97 %
22. 7. 2019
V porovnaní s májom 2019, keď bola 4,88 %, vzrástla o 0,09 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 0,46 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR. Medzimesačne ovplyvnili štatistiky vysokoškoláci, ktorí pribudli na úradoch práce.
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu šiesteho mesiaca tohto roka 136 626 osôb. „Medzimesačne stav vzrástol o 2502 osôb, medziročne sa znížil o 13 101, čo je o 8,75 % osôb menej,“ vyčíslil v piatok generálny riaditeľ ÚPSVaR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v júni tohto roka 6,04 %. „Medzimesačne vzrástla o 0,04 p. b., medziročne sa znížila o 0,54 p. b.,“ spresnil Valentovič. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v šiestom mesiaci tohto roka 166 012 osôb. Medzimesačne vzrástol o 1055 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 15 435 osôb, čo je o 8,51 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVaR.
Ministerstvo bude pri minimálnej mzde prihliadať na vývoj ekonomiky aj infláciu
18. 7. 2019
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží návrh na úpravu minimálnej mzdy do konca júla tohto roka.
Prihliadať bude na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien, ale aj vývoj zamestnanosti. Sociálni partneri sa totiž nedohodli na výške minimálnej mzdy do zákonom stanovenej lehoty 15. júla.
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov svoje návrhy predložia rezortu práce.
Rad je teraz na ministerstve, aby prišlo s vlastným návrhom na ustanovenie výšky minimálnej mzdy v budúcom roku.
"Prioritou ministerstva a vlády naďalej zostáva zvyšovať minimálnu mzdu tak, aby sa nielen zlepšovala životná úroveň ľudí, ale aby bolo výhodnejšie pracovať aj za nižšiu mzdu, ako poberať dávky v hmotnej núdzi. Minimálna mzda má totiž aj motivačný aspekt," priblížil pre TASR riaditeľ tlačového a komunikačného odboru na ministerstve Michal Stuška. Upozornil tiež na to, že so zvyšovaním minimálnej mzdy súvisí nielen vymanenie sa z rizika chudoby pracujúcich, ale aj zvyšovanie sociálnej ochrany, teda vyššie nemocenské dávky, vyššie materské či vyššie dôchodky.
"Ministerstvo počká na návrhy sociálnych partnerov a následne predloží vlastný návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady do 31. júla. Aj tento rok bude ministerstvo pri návrhu prihliadať na vývoj ekonomiky, spotrebiteľských cien či zamestnanosti," dodal Stuška.
Odborári trvajú na tom, aby minimálna mzda vzrástla na 635 eur, zástupcovia zamestnávateľov, aby bola na úrovni 552 eur, s tým, že navrhujú i zavedenie daňovej odpočítateľnej položky vo výške minimálnej mzdy, tiež navrhujú mierne poupraviť znenie platného zákona o minimálnej mzde.
Sociálni partneri však volajú aj po ustanovení mechanizmu, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne zvyšovala.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Druhý pilier sa zmení. Štát v ňom nastaví automat
15. 7. 2019
Slováci prišli takmer o miliardu eur možných úspor na dôchodky. V roku 2013 vláda Roberta Fica totiž rozhodla o automatickom presune sporiteľov v druhom pilieri do málo výnosných dlhopisových fondov. Malo ísť o zvýšenie bezpečnosti. Tento krok však priniesol aj to, že ľudia prišli o výnosy.
Ministerstvo práce chce problém teraz vyriešiť tak, že zavedie automatický mechanizmus, ktorý bude rozhodovať, kam umiestniť penzijné úspory Slovákov. Odvíjať sa má od veku sporiteľov. Má platiť, že čím mladší sporiteľ, tým väčší podiel dôchodkových úspor bude mať v rizikovejších fondoch. A postupne, ako budú sporitelia starnúť, sa budú ich úspory presúvať do konzervatívnejších fondov. Aktuálne má totiž takmer 80 percent sporiteľov svoje peniaze investované práve v konzervatívnych fondoch, a to aj keď im do odchodu do dôchodku zostáva ešte niekoľko dekád.