Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Trináste platy firmy nechcú
18. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Trináste platy firmy nechcú
15. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Odpad aj byty. Slovenské mestá hromadne zvyšujú dane
8. 11. 2019
Obedy zadarmo, rekreačné poukazy, vyššie mzdy v školstve, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane aj chodníková novela. Celý tento mix opatrení spôsobil, že mestám a obciam chýbajú alebo budú chýbať v rozpočtoch peniaze. Vládne balíčky sú pritom hlavným argumentom, prečo sa takmer všetky krajské mestá rozhodli pristúpiť k nepopulárnym opatreniam – zvyšovaniu daní a poplatkov.
To, čo spája väčšinu miest, je, že plánujú zvýšiť poplatky za odpad. Okrem Košíc, Bratislavy a Prešova si toto opatrenie zvolili všetky mestá. Napríklad každý obyvateľ Žiliny si priplatí za komunálny odpad ročne o 6,5 eura navyše. Dnes Žilinčania platia za smeti 21,1 eura. „Nízke sadzby spôsobujú mestám finančné problémy najmä kvôli tomu, že ich dotujú nad rámec vybraných poplatkov,“.
Osobitný bankový odvod je vlastne dvojité zdanenie
6. 11. 2019
Banky na Slovensku za osem rokov odviedli na daniach viac ako 1,2 miliardy eur a 97 miliónov eur do Fondu ochrany vkladov. Osobitný bankový odvod, kam banky uhradili ďalších 1,16 miliardy eur, je vlastne dvojité zdanenie. Uviedla to v stanovisku Slovenskej bankovej asociácie (SBA) k zmene osobitného bankového odvodu jej hovorkyňa Diana Priechodská Brodnianska. Pripomenula, že odvod sa mal platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 a má kryť náklady spojené s prípadnou finančnou krízou.
Do dnešného dňa slovenské banky ešte aj do tohto fondu odviedli 110 miliónov eur. Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá prispieva dvakrát na ten istý účel. Podľa Priechodskej Brodnianskej nie je pravda, že banky poskytujú menej úverov. Práve naopak, ich počet je najvyšší v histórii aj vďaka atraktívnym úrokovým sadzbám. Na Slovensku môžu klienti čerpať úvery s úrokovými sadzbami, ktoré sú tretie najnižšie v eurozóne.