Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Prehľad povinností k dani z príjmov po ukončení mimoriadnej situácie
26. 8. 2020
Medzi oblasti upravené zákonom č. 67/2020 Z. z. patrí aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom väčšina úprav sa týka posunutia lehôt, a to v prípade podania daňového priznania, hlásenia, vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, vyhlásenia na poukázanie podielu zaplatenej dane atď.
Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že týmto zákonom sa napr. posúvajú lehoty na podanie daňového priznania, pričom spôsob, okruh daňovníkov a pod. je stále platný v zmysle úprav uvedených priamo v systémovom ZDP.
V prípade skončenia mimoriadnej situácie vznikajú viaceré povinnosti daňovníkom z pohľadu dane z príjmov, pokiaľ si ich už nevysporiadali aj do skončenia mimoriadnej situácie, a to povinnosť podania
1. daňového priznania v prípade, ak mu takáto povinnosť pre podanie vznikla v súlade s § 32 a 42 ZDP
2. hlásenia príjmov zo závislej činnosti a vykonania ročného zúčtovania a z tým aj súvisiaca možnosť podať vyhlásenie o poukázanie podielu zaplatenej dane
3. oznámenia o zrazení a odvedení dane pre nepeňažné plnenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
Ak sa mimoriadna situácia skončí k 30. 9. 2020 potom daňovník, ktorý má povinnosť podania daňového priznania v súlade s § 32 a 41 ZDP, ho musí podať do 31. 10. 2020 a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.
Zákon č. 67/2020 Z. z. riešil aj situácie, kedy daňovníkovi uplynula lehota na podanie daňového priznania počas obdobia pandémie, pričom však ak využil možnosť predĺženia lehoty podľa § 49 ods. 3 ZDP na základe oznámenia podanom správcovi dane a po takomto predĺžení by mu lehota končila neskôr ako je lehota určená v § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. (do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie), má mať zachovanú takúto možnosť, čo znamená, že oznámi v lehote určenej v § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. predĺženie lehoty spôsobom určeným v § 49 ods. 3 ZDP.
Ak by ale mimoriadna situácia skončila k 30. 9. 2020, potom už daňovník, ktorému končila lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok a ktorý aj oznámil predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k 30. 6. 2020 alebo k 30. 9. 2020 jeho lehota na podanie je rovnaká a to k 31. 10. 2020. Možnosť predĺženia lehoty sa počíta od pôvodnej lehoty určenej v § 49 ods. 2 ZDP. Uvedené znamená, že prípad predĺženej lehoty, ktorá by bola dlhšia ako by bola lehota 31. 10. 2020 by mohol nastať len v prípade daňovníka – právnickej osoby, ktorej zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pričom predĺžená lehota na podanie daňového priznania mu končí po 31. 10. 2020.
Opravné a dodatočné daňové priznanie
24. 8. 2020
Ak fyzická osoba po vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov ročným zúčtovaním alebo v podanom daňovom priznaní zistí, že ročná povinnosť k dani z príjmov nebola vyčíslená správne, treba ju opraviť.
V prípade, že daňová povinnosť mala byť vyššia, bez uplatnenia sankcií zo strany daňového úradu je to možné, ak sa chyby odstránia do lehoty na podanie daňového priznania. Dodatočne možno opraviť aj chyby, ktoré majú za následok zníženie daňovej povinnosti alebo dodatočné uplatnenie nárokov.
Problematiku opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Oprava chyby po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov
24. 8. 2020
Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľom a následne zistí, že si neuplatnil niektorú z výhod, ktoré mu dáva zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p, môže podať priznanie.
To znamená, že ak
- ho podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa za opravné daňové priznanie
- ho nestihne podať do zákonnej lehoty, je toto priznanie považované za dodatočné daňové priznanie.
Vykonané ročné zúčtovanie sa v oboch prípadoch považuje za podané daňové priznanie. Tento postup vyplýva z § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov a vzťahuje sa len na prípady, ak daňovník nemal povinnosť podania daňového priznania vyplývajúcu z § 32 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3.
Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie zamestnávateľom a následne zistí, že mal povinnosť podať daňové priznanie, pričom ak:
- toto priznanie podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa daňové priznanie za včas podané;
- toto priznanie nestihne podať do zákonnej lehoty, je toto daňové priznanie považované za oneskorene podané s príslušnom sankciou.
Prílohou priznania je vo všetkých uvádzaných prípadoch ročné zúčtovanie vykonané zamestnávateľom s doplnenou II. časťou tlačiva ročného zúčtovania (doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu alebo daňového bonusu na zaplatené úroky). Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov vydať takto doplnený doklad do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnancom.
Priemerná čistá mzda na Slovensku
21. 8. 2020
Najlepšie priemerné platy sú vo vrcholovom manažmente. Najvyššia priemerná mzda je v Bratislavskom kraji. Analýza portálu Platy.sk ukazuje, že ide o jediný región na Slovensku, kde je priemerný čistý plat vyšší ako tisíc eur. Pracovníci v hlavnom meste na Slovensku zarobia v priemere 1614 eur v hrubom.
Mzdová kalkulačka na Platy.sk potvrdzuje, že pri uplatnení nezdaniteľnej časti ide o 1202 eur v čistom. Všetky ostatné regióny majú čistú priemernú mzdu pod tisíc eur. K tejto hranici sa najviac približujú pracovníci v Košickom kraji a Trnavskom kraji. Naopak, najnižší čistý priemerný príjem majú zamestnanci z prešovského regiónu. Ich mzda očistená od daní a odvodov predstavuje 770 eur.