Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Podnikateľom sa nepáči tempo rastu odmeňovania vo verejnej správe
9. 6. 2009
Mzdy totiž podľa údajov Štatistického úradu SR rastú rýchlejšie ako v súkromnej sfére a nezohľadňujú aktuálny hospodársky vývoj, tvrdí Podnikateľská aliancia Slovenska.
Podľa štatistikov v prvom štvrťroku relatívne najrýchlejšie rástla
priemerná nominálna mzda vo verejnej správe a obrane o 11 percent. V podnikoch nominálne mzdy s 20 a viac
zamestnancami pritom v priemere vzrástli len o tri percentá, čo po zohľadnení
inflácie predstavuje pokles reálnych miezd o 0,1 %.
Podnikatelia preto žiadajú vládu, aby zrevidovala rozpočet verejných financií,
šetrila na výdavkovej strane rozpočtov a mzdy zamestnancov verejnej správy
upravovala v súlade s reálnymi možnosťami ekonomiky. V súčasnom období pri raste nezamestnanosti je dôležité, aby
vláda neplytvala s prostriedkami, ale efektívne ich využívala na zlepšovanie
podmienok pre podnikanie, čo zabezpečí vytváranie nových pracovných miest.
Zmena zamestnávateľa a dávky v nezamestnanosti
8. 6. 2009
Poskytovanie tejto dávky v nezamestnanosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Podmienky nároku spĺňa osoba, ktorá bola v
posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
poistená v nezamestnanosti najmenej 3 roky (teda 1 095 dní).
Pri pracovnom pomere na dobu určitú platia
špeciálne podmienky. Rozlišuje sa, či k vyradeniu z evidencie došlo počas
poberania dávky, alebo až v čase, keď nezamestnaný túto dávku nepoberá.
Lízingové spoločnosti riešia problémy s vrátenými autami
8. 6. 2009
Ak klient nemá peniaze na splátky, nestačí iba vrátiť auto. Treba zaplatiť aj zostatkovú cenu vozidla, ktoré bolo kúpené na lízing.
Pri predčasnom ukončení zmluvy z dôvodu
neplatenia splátok klientom väčšina spoločností postupuje podľa dohodnutých a
klientom akceptovaných všeobecných lízingových podmienok. Lízingová spoločnosť
vyčísli výšku finačnej ujmy a žiada ju od klienta. Finančná ujma je súčtom
troch položiek: dlžné splátky klienta do predčasného ukončenia zmluvy,
nesplatená istina z predmetu lízingu a úroky z omeškania. Výška celkovej škody
sa potom vyrovná s výnosom za odpredaj vozidla. Ak výnos z predaja nepokrýva
ujmu, je tento rozdiel klientovi fakturovaný.
Lízingové spoločnosti vyžadujú v okamihu vrátenia
vozidla od klienta zaplatenie všetkých do toho momentu splatných splátok,
respektíve sa s ním dohodnú na splátkovom kalendári na zostatkovú sumu. Vo
väčšine prípadov predaj auta môžu iniciovať aj samotní klienti.
Lízingové spoločnosti upozorňujú, aby klienti konali
okamžite, ako sa objavia prvé problémy. Tým sa môžu vyhnúť veľkým ťažkostiam.
Lízingové spoločnosti niekedy
umožňujú predĺženie lehoty lízingu
alebo zníženie splátok na niekoľko mesiacov.
Finančný benefit trinásty plat
5. 6. 2009
Nárokovateľnosť trinásteho platu závisí od toho, či je uvedený v pracovnej zmluve.
Trinásty plat ako finančný benefit predstavuje odmenu, ktorú zamestnávateľ
poskytuje zamestnancovi zväčša vo výške jedného mesačného mzdového základu,
pričom je súčasťou hrubej mzdy a tvorí základ pre výpočet odvodov a dane. Na
rozdiel od základného platu, ktorého výška je priamo uvedená v pracovnej
zmluve alebo kolektívnej zmluve, výška odmeny sa odvíja od (priaznivých, resp.
nepriaznivých) hospodárskych výsledkov zamestnávateľa. Odmena je nenárokovateľná,
okrem prípadu, ak by podmienky jej priznania boli uvedené priamo
v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Preto je optimálne, ak spôsob určenia výšky odmeny a podmienky
nároku na ňu sú uvedené už v pracovnej zmluve. V opačnom prípade si tieto
odmeny zamestnanci nárokovať nemôžu, pretože sú prideľované podľa rozhodnutia
zamestnávateľa. Odmena má odrážať dobrú zamestnancovu výkonnosť. Nemusí byť
vyplatená jednorazovo, zamestnávateľ ju môže
v priebehu celého roka za konkrétne výkony zamestnanca.