Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
DPH treba zaplatiť aj za autá dovezené z členských krajín EÚ
24. 6. 2009
Každý, kto si na Slovensko privezie nové auto, ktoré kúpi v jednej z členských krajín Európskej únie, je povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty, aj keď ju už zaplatil v krajine nadobudnutia.
Informáciu
zverejnilo Daňové riaditeľstvo SR. Uvádza sa v nej, že každá osoba, to znamená občan, fyzická osoba alebo
právnická osoba v postavení neplatiteľa alebo platiteľa dane, ktorá nadobudne v
tuzemsku nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná toto
nadobudnutie v tuzemsku zdaniť 19-percentnou sadzbou DPH.
Podľa zákona
o DPH treba do siedmich dní od nadobudnutia auta podať daňové priznanie a
priložiť k nemu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe vozidla. Povinnosť
zaplatiť DPH má občan aj v prípade, že daň zaplatil už pri nákupe v inom
členskom štáte. Za základ dane sa v
takýchto prípadoch považuje predajná
cena bez dane členského štátu dodávateľa.
Daňové riaditeľstvo SR ďalej informuje, že občania by mali po podaní
daňového priznania a zaplatení dane požiadať daňový úrad aj o vydanie
potvrdenia o zaplatení dane z nadobudnutia nového dopravného prostriedku. Potvrdenie je totiž potrebné predložiť pri
registrácii nového dopravného prostriedku do evidencie motorových vozidiel.
Štát prispieva deťom na krúžky
23. 6. 2009
Rodiny, ktoré nemajú dostatok peňazí a chcú, aby ich dieťa navštevovalo nejaký záujmový krúžok, môžu využiť príspevok od štátu. Štát na nejakú záujmovú aktivitu prispieva každému žiakovi základnej či strednej školy formou vzdelávacieho poukazu.
Finančné prostriedky škola alebo
školskú zariadenia dostávajú podľa počtu prijatých vzdelávacích poukazov. V
roku 2009 je hodnota vzdelávacieho poukazu 28 € (840 Sk) ročne. Žiak musí absolvovať šesťdesiat hodín
záujmovej činnosti v jednom alebo vo viacerých záujmových krúžkoch. Poukazy
vydávajú žiakom základné a stredné školy, vrátanie špeciálnych škôl, odborné
učilištia a praktické školy.
Vybrané aktivity žiaci môžu uskutočňovať týmito formami:
- v školských kluboch (ŠK), ktoré sú takmer v každej škole na vyplnenie voľného času detí
(poplatok asi 2 € mesačne na žiaka)
- v základných umeleckých školách (ZUŠ), ktoré poskytujú ucelené osemročné vzdelanie v hudobnom, výtvarnom či
tanečnom odbore - s vysvedčením (poplatok asi od 3 € mesačne)
- v centrách voľného času (CVČ), ktoré sú takmer v každom väčšom meste, patria pod samosprávy a
ponúkajú deťom rôzne aktivity (poplatok asi 5 €); uvedený poplatok môže zrušiť
riaditeľ CVČ po predložení dokladu o hmotnej núdzi; aj v CVČ možno použiť
vzdelávacie poukazy, ktoré vydáva ministerstvo školstva každému žiakovi na
akúkoľvek záujmovú činnosť
- v športových kluboch (ŠK), (poplatky sú pomerne vysoké - cca
30 € mesačne)
- cez súkromných učiteľov a trénerov (poplataky cca 15 - 26 € za jednu hodinu).
O tom, ktorý krúžok a v ktorom zariadení chce
žiak navštevovať, sa treba rozhodnúť do 30. septembra. Každý si môže zvoliť
ľubovoľný počet krúžkov, poukaz však bude platiť iba pre jednu žiakom vybranú
inštitúciu. Ak si dieťa nevyberie žiadnu aktivitu, nárok na štátny príspevok
stráca a peniaze zostanú v rozpočte. Ak žiak odovzdá vzdelávací poukaz škole v
zriaďovateľskej pôsobnosti obce, VÚC a krajského školského úradu, za záujmové
vzdelávanie neuhrádza žiadne financie. Súkromné a cirkevné školy si môžu náklady na záujmové vzdelávanie uhrádzať v
rámci školného.
Nová právna úprava kolektívnych zmlúv
23. 6. 2009
Podľa navrhovanej právnej úpravy by sa extenzie kolektívnych zmlúv mali zmeniť tak, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa stali záväzné pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia, akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Ministerstvo
práce touto úpravou sleduje zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi
zmluvami, keďže po roku 2004 pokrytie výrazne kleslo. Zároveň sa majú rozšíriť
podmienky, za ktorých nemôže byť rozširovanie zmlúv vykonané na jednotlivých
zamestnávateľov. Oslobodení od extenzie by mali byť zamestnávatelia, ktorí sú
ku dňu účinnosti rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v úpadku a
zamestnávatelia, ktorí ku dňu účinnosti rozšírenia vykonávajú podnikateľskú
činnosť kratšiu ako 24 mesiacov, ak nejde o právneho nástupcu iného
zamestnávateľa.
Nová právna
úprava chce umožniť dobrovoľné pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho
stupňa aj zamestnávateľom, ktorí nie sú združení vo zväze zamestnávateľov, ak s
tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasia.
Navrhovaná
právna úprava rozširovania (extenzie) rešpektuje základné zásady zakotvené v
medzinárodných dokumentoch a je porovnateľná s právnymi úpravami rozširovania
záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách EÚ.
Navrhovaná
novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. decembra t.r.
Obchodník musí umožniť platbu kartou pri akejkoľvek sume
23. 6. 2009
Ak obchodník informuje o možnosti platiť pri jeho pokladnici kartou, musí takúto platbu umožniť bez ohľadu na jej výšku. Tvrdí to Slovenská obchodná inšpekcia. Niektorí obchodníci však toto pravidlo nedodržiavajú a stanovujú si minimálnu hodnotu nákupu.
Za porušovanie
tejto povinnosti hrozia obchodníkom
sankcie. Ak obchodník viackrát odmietne platobnú kartu pre nízku hodnotu
nákupu, môže s ním banka okamžite rozviazať zmluvu.
Banky nevidia dôvod na to, aby obchodníci odmietali používanie platobných
kariet pre nízke sumy.
Niektoré banky majú pri svojich termináloch definované technické minimum,
pod ktoré nie je možné platbu spracovať. Okrem technického minima obchodníci
poznajú aj ekonomické minimum, keď je platba kartou pre nich rentabilná. Toto
je vyššie ako technické minimum.
Podnikatelia obhajujú tieto limity vysokým podielom nákladov na celkovej
sume transakcie, ak je hodnota nákupu príliš nízka.
Tieto argumenty mohli byť podložené v minulých rokoch, najmä pre výšku
telekomunikačných nákladov spojených s jednou transakciou. V súčasnosti sú už
však takéto argumenty neopodstatnené.
Ministerstvo financií pre úpravu tejto situácie pripravuje návrh zákona
o platobných službách. Novela by mala
podporiť platby kartou, no
nemala by znevýhodniť platbu v hotovosti pred platbami kartou. Ak návrh zákona prejde, obchodník už nebude
môcť od zákazníka žiadať zaplatenie samostatného poplatku za to, že platí
kartou. Podľa návrhu zákona banky, ktoré podnikateľom poskytujú terminál,
nebudú môcť obchodníkom brániť v tom, aby zákazníkom platiacim kartou
poskytovali benefity, napríklad v podobe zľavy.
Problém minimálnych limitov na platbu kartou novopripravovaná legislatíva
však nevyrieši. Takéto skutočnosti nie sú upravené v právnom poriadku
Slovenskej republiky, neupravuje ich ani návrh zákona o platobných službách.
Hovorca Slovenskej bankovej asociácie tento nedostatok potvrdil. Pripomenul, že zákon len prenáša európsku
direktívu o platobných službách do našej legislatívy. Hovorca avizoval, že v
druhej polovici roka by mala byť zverejnená smernica o elektronických
peniazoch. Pre obchodníka sú podľa neho
menej nákladné a sú vhodné najmä pri
platení menších nákupov.